NOVÉ ZÁMKY. Ján Tóth vyštudoval etiku, pracuje v Múzeu Jána Thaina a externe pre vás pripravuje výsledky viacerých regionálnych futbalových súťaží. Nič z toho nemá s poľnohospodárstvom nič spoločné. Napriek tomu našiel záľubu v pestovaní čilipapričiek.
Špeciálna záľuba
„Starí rodičia majú záhradku, od malička ma viedli k práci okolo pôdy a vytváraniu vzťahu k plodinám. Ja som si predsavzal venovať sa niečomu špeciálnemu. Mám rád štipľavé a pálivé chute, ale bežne dostupné čilipapričky pre mňa nemali dosť rozmanitú chuť ani silu. Preto som si začal papričky pestovať sám,“ hovorí J. Tóth.
Čilipapričky domestikovali už prastaré juhoamerické či indické národy. Odvtedy siaha tradícia ich využitia od gastronómie cez medicínu až po súčasné spreje na sebaobranu, ktorými vraj v Kanade odháňajú dokonca aj medvede.
Ján Tóth začal pred tromi rokmi s niekoľkými rastlinkami a odrodami. Túto sezónu už vysadil malý skleník s tridsiatimi rastlinami.
Papričky majú rôzne farby. Foto: (JT)
Informácie aj materiál hľadá hlavne na internete. Pestovanie začína od semiačok v rašelinových pareniskách cez priesady až po finálnu starostlivosť. Odrody si vyberá hlavne podľa názvu, vzhľadu a vlastností.
Iný tvar, druh, chuť
„Čo druh, to iný tvar, farba aj veľkosť. Na rastline môže byť plodov 20 – 30, ale maličká odroda habanero white tento rok obsypala jeden koreň až 186 maličkými plodmi. Odroda Black Pearl dostala podľa Pirátov v Karibiku nielen farbu plodov, ale dokonca aj purpurovočierny nádych listov. Takže ani výzor okien či balkónov už nemusia udávať iba tradičné muškáty,“ zdôrazňuje pestovateľ.
Stavovskou devízou čilipapričiek je však chuť. Aspoň Ján Tóth hovorí osobitne o chuti a osobitne o pálivosti.
Fotogalériu si môžete pozrieť v rubrike Pressfoto v článku
http://novezamky.sme.sk/c/7407908/cilipapricky.html >>
„Pestujem deväť druhov čilipapričiek. Z nich osem má klasickú paprikovú chuť. Ale u maličkej bíelej odrody habanero white by ste ju hľadali márne. V ústach a vám rozleje exotika a smotanovosť, ktorú ťažko pomenovať. Asi treba ten názov najprv objaviť – podobne, ako to robia somelieri pri unikátnych odrodách vína,“ uvažuje.
U pálivosti je definícia podstatne ľahšia. Stupeň pálivosti sa označuje jednotkami SHU – najslabšie majú okolo 30-tisíc, tie extrémne siahajú až nad dva milióny.
Plamene v ústach
Definovať je ľahko, ochutnávanie je už skúškou ohňom a na vlastné riziko.
„Treba sa zmieriť sa sám so sebou, pre istotu si pripraviť nejaké mlieko, smotanu a pečivo. Ak sa hovorí, že alkohol či víno treba prevaľovať po podnebí a koreni jazyka a nakoniec vypľuť, tak u čilipapričiek je to jedno,“ vystríha.
Plameňom neuniknete. Pri pálivosti okolo milióna vám vyhŕknu slzy, začnú behať mravce po dlaniach a chodidlách, z jamôk sa tlačia oči a z úst sliny. Pery sa prekrvia ako africkému šamanovi a niekedy nasledujú aj rázovité africké tance aj s ručaním slonov.
Pestovateľ so vzorkami svojej úrody. Foto: (MA)
„Dôrazne sa odporúča po degustácii si dôkladne umyť ruky. Pretože pálivosť preniká aj cez pokožku, ak sa človek nebodaj dotkne oka alebo citlivej sliznice. Páni by si mali osobitne dávať pozor pri návšteve WC. Lebo to sú potom ešte iné tance,“ varuje Ján Tóth.
Jablkový čilidžem
Už okolo Vianoc ukladá do parenísk semiačka budúcej úrody. Pestuje dva z piatich hlavných druhov a celkom deväť odrôd čilipapričiek.
Najpálivejšou a súčasne najchúlostivejšou je Trinidad Scorpion s 1,392 miliónom SHU.
„Základom je konštantná teplota a množstvo závlahy. Ale tri roky sa mi nepodarilo rozlúštiť, ako v našich podmienkach čo najvernejšie napodobniť ostrovné podmienky Trinidadu a Tobaga. Budem teda v pokusoch pokračovať,“ zastrája sa.
Okolo Troch kráľov nasleduje mletie a spracovanie papričiek z poslednej úrody. Ján Tóth si pripravuje vlastné koreniace zmesi – podľa toho, na čo sa použijú.
Tvrdí, že čilipapričky sa s mierou dajú využiť všade, dokonca aj ako prímes do jablkového džemu. Môžete ich zaliať olivovým olejom, nadúroda sa dá vypáliť na alkohol. Len do bryndzových halušiek by asi vôbec nepasovali.
Do hangára
Starostlivosť o čilipapričky je piplavou ručnou robotou. Treba osobitne trhať prebytočné listy alebo kvety, chrániť pred škodcami, podobnými, ako napádajú tradičné druhy papriky.
Využitie papričiek a ich produktov je podstatne populárnejšie v susednom Česku, kde sa poriadajú aj súťaže v priamej konzumácii čilipapričiek. U nás tak ďaleko nie sme, niekde si čilipapričky ešte stále zamieňajú s tradičnými feferónkami.
Ján Tóth však pri súčasnom malom skleníku zostať nemieni. Ak objaví doteraz skryté tajomstvá pestovanie niektorých odrôd, chystá sa ich presídliť do podstatne väčšieho „hangára“.
