ŽITNÝ OSTROV. Vieme to najmä zo zápiskov Taliana Marsigliho, ktorý v tomto kraji býval častým návštevníkom.
Talian Marsigli sa narodil roku 1658 v meste Bologna a po 72 rokoch dobrodružného života tam aj zomrel. V jednej osobe bol vojakom, cestovateľom, vedcom i objaviteľom neznámych končín.
V záludnom ostrove
Ťažko uveriť, že tento Talian si Žitný ostrov zamiloval natoľko, že v ňom často a dlho pobudol, navyše ho krížom-krážom precestoval. Je to zvláštne aj preto, že územia medzi hlavným ramenom Dunaja a Malým Dunajom bolo v tom čase nielen záludným ostrovom, ale aj krajom nebezpečných situácií.
Marsigli vo svojich zápiskoch píše aj toto: Žitný ostrov je v pravom zmysle slova teritórium mnohých nepredvídaných prekvapení a nepríjemných sklamaní. Je to rozsiahle územie močiarov a nedozerných plôch tŕstia, kde pocestný ľahko zablúdi a z trasoviska sa dostane len s vypätím všetkých síl.
Keď stúpne Dunaj, zaleje takmer celú plochu ostrova. Vtedy tunajší ľudia nachádzajú skrýšu pred istou smrťou na miernych vyvýšeninách. Každá domácnosť vlastní aspoň jeden čln.
Vlci a dravé vtáky
Záludnosti ostrova sa ukázali nielen počas povodní, ale aj po výdatnejších dažďoch. V takéto dni močiarne ramená príval presmeroval tak, že sa úplne zmenil obraz krajiny. Čo platilo včera, dnes už neplatilo, takže ani domáci neboli načistom kadiaľ vedie chodník a kde sa rozlial nový močiar.
Kto sa v takýto čas pustil na cestu, musel rátať s tým, že sa nevráti domov. Mohol sa zaboriť do bezodného bahna, zablúdiť v neprehľadnom tŕstí, alebo sa stať korisťou svorky vlkov, ktorých dnes pripomínajú už iba niektoré chotárne názvy. Pastieri z Tône sa napríklad sťažovali vrchnosti, že ak sa niektorá krava oddelí od stáda a vbehne do mora tŕstia, majiteľ po dlhom hľadaní nájde z nej len vlkmi ohlodané a divokými orlami dokmásané kosti.
Kraj zbehov a zbojníkov
Bolo to síce dávno, no ostrovná džungľa sa stávala aj domovom zbojníkov, vojenských zbehov, či kriminálnikov. Žandári ich nadarmo hľadali – v spleti močiarov sa ich stopa rýchlo stratila.
Medzi narušiteľmi zákonov sa našli aj takí, čo neváhali ozbíjať aj podomových obchodníkov, alebo čestných pocestných. Ak sa títo nechceli dobrovoľne vzdať majetku, pochybní ľudia ich poslali na druhý svet a ich telá skryli do džungle tŕstia. Obete obyčajne nikto nehľadal, veď zmizli ako ihla v kope sena.
Že sa tu v minulosti odohrala nejedna dráma, dosvedčujú iba nedávno objavené ľudské kosti. Našli sa vraj pri kopaní studne, pri hĺbení priekop pri hradských, ba vraj v jednom prípade aj v múre istého kamenného obydlia. O hrôzostrašných udalostiach spriadala nitky ľudská fantázia, no čas vygumoval aj ostatné spomienky.
Či sa aj nebojácny Talian dostal niekedy žoči-voči takejto drastickej tváre Žitného ostrova, dnes už nikto nemá záujem zisťovať. Vieme iba toľko, že tento divoký kraj plný záhad mal veľmi rád.
