SEMEROVO. Ešte pred nejakými desiatimi rokmi fungovala okolo starého červeného gázika – veterána partia dobrovoľných hasičov.
Obec sa mohla spoľahnúť, že vždy nastúpia a pomôžu hasiť prípadné malé požiare. Ale neboli typmi, ktoré vyhrávajú súťaže dobrovoľných požiarnych zborov.
Nové generácia priviedla aj dievčatá
Starý gázik ukradli. Hasiči dostali od sponzora moderné auto, s pomocou obce novší výstroj a mladú krv. Partia mladíkov zakrátko inšpirovala aj nežnejšiu časť Semerova.
„V roku 2010 sa partia desiatich báb dohodla na vytvorení ženského hasičského družstva. Pravidelne sme vyhrávali súťaže a postupovali aspoň do krajského kola súťaže dobrovoľných hasičov,“ hovorí Michaela Mokrášová, súčasná veliteľka semerovských hasičiek, toho času na materskej dovolenke. V súčasnosti sa počet členiek družstva pohybuje okolo dvanástich.
Foto: Mário Tomaštík. Zverejnené so súhlasom autora
„Postupne sa modernizuje výbava. Máme mašinu s výkonnejším motorom, nové hadice, prúdnice. Chalani to dávajú do poriadku - keby bolo treba hasiť, určite by to šlo,“ dodáva M. Mokrášová.
Oslovili domáceho fotografa
Niektoré semerovské hasičky sa zapojili do technickej pomoci počas záplav a prívalových dažďov v regióne. Nedávno sa postarali o ďalšiu osobitosť obce.
„Maľovanie ani písanie mi nejde, ale nejako sa človek musí umelecky vyžiť. Asi pred štyrmi rokmi som si kúpil prvú zrkadlovku a začal som fotografovať. Vznikli celkom zaujímavé zábery. Baví ma fotiť skôr ľudí a ženy ako krajinky,“ hovorí Mário Tomaštík zo Semerova, ktorého hasičky oslovili s návrhom nafotiť spoločný kalendár.
Pracuje v oblasti kvality automobilovej produkcie. Fotografovanie partie mladých dám od 18 do 35 rokov bolo jeho prvou podobnou skúsenosťou.
Problém ich zastaviť
„Najťažšie asi bolo dať všetky dohromady. Časť partie sa fotila jeden deň, časť na druhý deň a potom ešte spolu – približne trikrát po dve hodiny,“ hovorí M. Tomaštík.
„Predtým sme si pozreli podobné kalendáre na internete. S Máriom sme naaranžovali prvé scény a potom sa už rozbehla inšpirácia,“ hovorí Michaela.
Foto: Mário Tomaštík. Zverejnené so súhlasom autora
„Niekedy bol problém sa dohodnúť – ako sa postaviť, čo si navliecť a čo naopak. Nakoniec bol takmer problém ich zastaviť. Vzniklo asi 350 záberov, do užšieho výberu som babám ponúkol asi dvadsať. Schválili aj niektoré vlastné návrhy mimo môjho výberu,“ dodáva Mário.
Retuš ani grafické úpravy záberov veľmi nepoužíval. „Mali by na nich byť tie baby, ktoré poznáme a stretávame v obci. Inak by mohli vyzerať akokoľvek dobre a umelo – neboli by to ony,“ zdôvodnil.
Venovali ho starostovi
Zatiaľ jediný exemplár kalendára venovali starostovi obce Imrichovi Hrabovskému počas rozlúčky na záver jeho pôsobenia vo funkcii starostu. Venovali mu aj hasičské tričko a šálku s fotografiami celej partie.
Všetky fotografie kalendára dostali hasičky k dispozícii. Môžu si z nich vyrobiť vlastné výtlačky a darovať ich blízkym.
„Máme, samozrejme, aj snímky, na ktorých baby nie sú nastajlované a naaranžované. Možno sú krajšie a veselšie,“ uzatvára autor fotografií Mário Tomaštík.
Fotenie kalendára hasičiek zatiaľ považuje iba za „úlet“. Ak by však prišiel podobný zaujímavý návrh, asi by neodmietol.
