Článok pokračuje pod video reklamou
ŠTÚ ROVO. Most Márie Valérie má zaujímavú históriu Most spája slovenské mesto Štúrovo s maďarským mestom Ostrihom. Ročne ním prejdú pešo, na bicykli, motorovými vozidlami tisíce turistov.
Dvakrát ho zničili
Most bol po prvýkrát odovzdaný do užívania dňa 28. septembra1895. Bol postavený podľa plánu inžiniera Jánosa Feketeházyho . Počas slávnostného aktu odovzdávania mostu do prevádzky ho vysvätil arcibiskup Kolos Vaszary. Počas svoje existencie bol most dvakrát zničený. V roku 1919 zničili legionári krajný oblúk štúrovskej strany. Most opravili v roku 1927. Ľudia sa mu však príliš dlho nemohli tešiť, pretože v decembri 1944 ustupujúce nemecké jednotky vyhodili do vzduchu tri stredné oblúky mosta.
Až v novom miléniu
Most Márie Valérie bol obnovený na základe medzištátnej zmluvy o obnove mosta a priľahlých objektov na úrovni národných vlád, ktorá bola podpísaná v roku 1999. Od 11. októbra roku 2001 je vynovený most opäť sprístupnený pre verejnosť.
Most bol pôvodne pomenovaný a doteraz nesie meno najmladšej dcéry cisára Františka Jozefa I. a jeho manželky Alžbety ( Sisi) – Most Márie Valérie.
Venovala sa dobročinnosti
Mária Valéria bola v poradí štvrtým dieťaťom cisárskeho páru a zároveň jediným, ktorého výchovu odmietla cisárovná zveriť svojej svokre. Narodila sa v apríli 1868 v Budíne. Jej vychovávateľom bol ostrihomský rodák János Rónay. Vydala sa vo veku 22 rokov, dňa 31. júla 1890 za Františka Salvátora Rakúsko – Toskánskeho.. Venovala sa dobročinnosti, založila mnoho chudobincov a starobincov. Zomrela v septembri roku 1924.
Pomenovanie mostu spájajúceho Štúrovo s Ostrihomom práve po dcére cisárskeho páru má svoje historické pozadie najmä v obľube , ktorej sa rakúska cisárovná a uhorská kráľovná tešila v radoch uhorského ľudu.
Medzi krajinami EÚ
Teraz, v turistickom období častejšie využívame most spájajúci dve európske krajiny, ktorých história je v niektorých obdobiach úzko spojená. Vráťme sa v myšlienkach do histórie nepokojného 19. storočia, pripomeňme si mená osobností, ktoré hýbali dejinami. Keď načrieme do ich osudov, zistíme, že ani ich neobchádzali radosti a žiale, že nie vždy svietila zelená ani na ich ceste životom. Rovnako ako my sa vedeli tešiť, ľúbiť, smiať sa, ale v hodinách žiaľu i plakať.
