KOLÁROVO. V tomto meste pri sútoku Váhu a Malého Dunaja už takmer pätnásť rokov aktívne pracuje Spolok priateľov slovenskej kultúry – jediné takéto občianske združenie na južnom Slovensku.
Zrodený z potrieb Slovače
Písal sa 29. február roku 2000. V Kolárove sa v tento deň zišli dve desiatky milovníkov kultúrnych hodnôt, aby si založili svoj spolok. Dnes už sotvakto zistí koho to bol nápad, podstatné je, že padol na úrodnú pôdu.
Čo viedlo kollárovských Slovákov k takémuto kroku? Pre naše noviny na otázku odpovedá prvá predsedníčka spolku Margita Selčániová:
“V našom meste sme v menšine, veď k slovenskej národnosti sa hlási iba devätnásť a pol percenta obyvateľov.
To súčasne znamená, že slovenská kultúra sa k nám dostávala poskromne a nepravidelne. Nemali sme sa ani kde stretávať a rozprávať sa po našom, či zaspievať si za zvukov harmoniky.
Nečakali sme však na zázrak, ani na barličky odinakiaľ, ale sami sme sa prebrali z letargie, čo nám uľahčilo prekonávať prvé prekážky. Na jednej strane sme sa usilovali pestovať a upevňovať naše národné povedomie, na strane druhej všetky naše aktivity sme robili v duchu tolerancie.
Raz veselo, inokedy vážne
Spolku sa darilo, veď nebolo jediného mesiaca, aby svojím členom neponúkol čosi z duchovného bohatstva. Raz to boli spomienky na časy dávno minulé, inokedy besedy o knihách, návštevy divadelných predstavení, či túry do okolia.
Dlhý by bol výpočet všetkých aktivít spolku, no nemôžeme obísť aspoň jednu udalosť.
Boli to oslavy príchodu slovanských vierozvestcov roku 2003, keď v parku v strede mesta odhalili pamätník sv. Cyrilovi a Metodovi.
Na podujatí sa zúčastnilo okolo šesťsto Kolárovčanov, medzi nimi aj mnohí občania maďarskej národnosti. Vence k čerstvému pamätníku okrem iných položili aj predstavitelia Strany maďarskej komodity a Csemadoku. Od toho času je 5. júl každoročne vyhlásený za Deň slovenskej kultúry aj za účasti Slovákov z južného Maďarska.
Uprieť pohľad na mladých
Po Margite Selčániovej predsednícke žezlo postupne prebrala Anička Tóthová, po nej Alžbeta Mršková a začiatkom tohto roka Ondrej Litvai. Terajší predseda úlohy spolku načrtáva takto:
“O našom spolku sa hovorí, že je zoskupením starších ľudí. To musíme čo najskôr zmeniť, lebo zakladajúci členovia postupne vymierajú a mladá krv neprichádza takým prúdom, ako by bolo žiaduce. Nadviazali sme užšiu spoluprácu so slovenskou základnou školou aj s materskými školami, takto chceme do spolkového života zapojiť pedagógov i rodičov žiakov. Súčasne nám prichodí vyriešiť vleklý problém nedostatku priestorov.
Vedenie mesta, s ktorým máme dobrú spoluprácu, nám síce uvoľnilo priestory, no pre 150 členov je to už málo.
Jubileum na regionálnej úrovni
Už teraz rozmýšľajú o podujatiach v budúcom roku, keď si pripomenú 15. výročie Spolku priateľov slovenskej kultúry a polstoročné jubileum veľkej dunajskej povodne.
Pri tejto príležitosti do Kolárova mienia pozvať špičkové slovenské profesionálne telesá, pričom rátajú s tým, že táto udalosť nebude len sviatkom Kolárovčanov, ale aj Slovákov zo širšieho okolia. Prirodzene, budú vítaní aj občania maďarskej národnosti s pozitívnym vzťahom k slovenskej kultúre.
Kolárovský spolok je jediný svojho druhu na južnom Slovensku. Keby sa pri príležitosti jeho jubilea podarilo myšlienky ním stelesnené preniesť do druhých miest a obcí na národnostne zmiešanom území, bol by to počin hodný uznania. Kolárovskí Slováci teda hľadajú následníkov, partnerov a priateľov. Skúseností zo spolkovej činnosti už majú nadostač, radi sa s nimi podelia aj s druhými.
