KOMÁRNO. Slaniská sú suché pôdy, kde žijú rastliny obľubujúce slané prostredie. Kedysi ich bolo na Slovensku okolo sedemtisíc hektárov, teraz plocha nedosahuje ani päťsto hektárov. Najviac je ich v okresoch Komárno a Nové Zámky.
Človek na ne zabudol
Hoci slaniská sú prísne chránené lokality na štátnej i medzištátnej úrovni, človek modernej doby nielen na ne zabudol. Ale ich ešte ‘‘skrášlil‘‘ kadejakými odpadkami.
A keďže ruka starostlivého hospodára sa týchto biotopov dlhé desaťročia nedotkla, rapídne ich začali okupovať invázne buriny, najmä zlatobyľ obrovská, ktorej niektorí ľudia prisúdili názov zlatá potvorka. Je to síce pekný výtvor prírody s jasnožltými kvetmi, no odborníci napriek tomu hovoria o nebezpečnej rastline. Kde sa udomácni zlatobyľ, tam ostatné rastliny nemajú šancu žiť a e prežiť.
Žalostnú situáciu slanísk si povšimla aj Európska únia a uvoľnila prostriedky na ich záchranu. Vďaka tomu aj takéto lokality na južnom Slovensku začínajú opäť dýchať.
Za jedno euro ročne
Dve chránené, no paradoxne zanedbané, potvorkou zaburinené slaniská v komárňanskom chotári začiatkom tohto roku prenajalo od mesta Bratislavské regionálne ochranárske združenie(BROZ).
Ponuka ochranárov prišla Komárnu vhod, veď v mestskej pokladnici sa už nenašli peniaze na záchranu prírodných hodnôt.
Tento ochranársky spolok sa za symbolické ročné nájodmné jedno euro zaviazal tieto lokality nielen dať do poriadku, ale ich aj udržiavať na štandardnej úrovni. Hovorí Pavol Littera, manažér BROZ-u pre lokality :
‘‘Na úvod sme sa sústredili na 16-hektárové slanisko pri majeri Pavol. Ktorého sa ruka človeka nedotkla najmenej tri desaťročia. Najprv sme odpratali roky navažované smetisko plné kadejakých elektrických spotrebičov, potom sme vyklčovali náletové kríky.
Zhruba na polovicu plochy sme následne vypustili stádo 140 oviec, ktoré strážené elektrickými oplôtkami nielen postupne spásajú všetko rastlinstvo, ale aj porast pohnoja – tak, ako tomu bolo kedysi.‘‘
Na druhej polovici slaniska však bola situácia zložitejšia. Keďže agresívna zlatobyľ bola vysoká vyše metra, pred ovcami museli uvoľniť pašu výkonnými kosačkami.
Čo po nich zostalo, to už ovce dajú poľahky do poriadku. Pavol Littera dodáva, že systematické spásanie je najdôležitejším a najúčinnejším prostriedkom na udržanie optimálneho stavu slanísk.
Aj do druhých lokalít
Ďalšie slanisko je medzi Komárnom a Novou Strážou na desiatich hektároch. Na túto plochu taktiež nastúpili najprv kosačky a po nich pre zmenu stádo kráv. Podľa ochranára Litteru, revitalizácia tejto plochy bude mať pozvoľný priebeh a potrvá zhruba päť rokov. Pozornosť BROZ-u sa upriamuje aj na slaniská v Novozámockom okrese. Za pomoci miestnych hospodárov chcú zachrániť a oživiť 68-hektárové Pánske lúky pri Tvrdošovciach a Šurianske slaniská na 166 hektároch.
Mimoriadne cenné je Kamenínske slanisko na 116 hektároch blízko Štúrova. Tri desaťročia sa tu nič nerobilo, čo na tejto prírodnej rezervácii zanechalo svoju negatívnu pečať.
Vlani sa podarilo obnoviť pasenie ba 45 hektároch, túto plochu chcú postupne rozšíriť. Ukazuje sa, že stádo kráv maďarského stepného dobytka robí prírode dobrú službu.
‘‘Ak miestni hospodári mienia ďalšie slaniská opäť prebudiť k životu, radi im pomôžeme, a to nielen dobrou radou. Z takejto revitalizácie máme už prvé pozitívne skúsenosti, škody by bolo ich nezužitkovať‘‘ – uzavrel ochranár Littera.
