Momentálne žije s rodinou v Rimavskej Sobote, kam sa priženil. Vždy sa však rád vracia na návštevy do svojho rodného kraja.
Kniha Maja Kluvanca Semester zakomplexovaného sviniara bola vydavateľstvom Slovenský spisovateľ označená za objav roka. Krst sa konal v markizáckom Teleráne 31. júla. Autor odpovedal aj na otázky Našich novostí.
Mohli by ste čitateľom v krátkosti predstaviť váš román Semester zakomplexovaného sviniara?
• Vo svojej podstate je to príbeh o prekonávaní nástrah, ktoré každého človeka čakajú v období prechodu z mladosti do dospelosti. Hlavný hrdina príbehu, Dárius, odchádza z domova študovať žurnalistiku, ale popritom by rád konečne prišiel aj o panictvo a rýchlo sa stal mediálnou hviezdou. Lenže ako zisťuje, v živote nič nie je zadarmo...
Aké boli začiatky vašej kariéry?
• Prvú poviedku som napísal ako deväťročný. Potom som sa na dlhé roky literárne odmlčal a venoval sa publicistike. A potom sa jedného dňa znovu prebudil môj spisovateľský Hlas, a začal sa búrlivo drať von.
Kde čerpáte inšpirácie pre vaše diela?
• Viete, na Andovskej stojí taký jeden second hand s lacnými nápadmi... Žartujem. Inšpiráciou je každý jeden konkrétny človek. Napríklad vidím námestím prechádzať dámu v úzkych červených šatách a hneď mi napadá pár zaujímavých myšlienok...
Odkedy sa venujete spisovateľskému remeslu?
• V roku 2008 mi prvýkrát uverejnili poviedku v českej antológii Ježíšku, já chci plamenomet. Potom som sa ešte pár rokov pod pseudonymom venoval hororovej tematike, no a napokon sa vypýtal na svet realisticky ladený Semester zakomplexovaného sviniara.
Čo by ste odkázali mladým začínajúcim spisovateľom?
• Veľa čítajte a pite veľa tekutín. (smiech) A okrem toho – píšte. Ak sa vám bude zdať, že veci nepostupujú podľa vašich predstáv, nevzdávajte sa. Ani Rím nebol postavený za jediný deň.
Stalo sa vám že vás ako sa hovorí ‘‘nekopla múza‘‘ keď ste chceli písať?
• Mňa múza nekope, ja si ju držím pekne nakrátko, takže musí poslúchať, mrcha. Vlastne...
Popravde je to naopak: píšem len vtedy, keď ma ona k tomu donúti. Vôbec nad tým nemám kontrolu. Som intuitívny typ autora, nechávam veciam voľný priebeh a prsty sa po klávesnici pohybujú akoby samy od seba.
Kto je váš literárny vzor?
• Tých je mnoho: Faulkner, Bukowski, Kerouac, Ginsberg, Márai, Jim Morrison (jeho básne i piesňové texty sú mimoriadne sugestívne a inšpiratívne), kedysi S. King, po novom Hesse...
Ale na prvých miestach stoja určite bítnici, ktorých odkaz bude stále aktuálny: Videl som najlepšie mozgy svojej generácie zničené šialenstvom... To je jav, ktorý sa v dejinách ľudstva objavuje znova a znova.
Odkaz pre čitateľov MY?
• Nebojte sa snívať, nebojte sa lietať – človek, rovnako ako aj papierový šarkan, je naozaj nažive len vtedy, keď sa vznáša vysoko v oblakoch...
Autor: Natália Mokrášová
