PODHÁJSKA. Keď počet vyhotovených drevených sôch na Termálnom kúpalisku Podhájska prekročil päťdesiatku, objavila sa pri vstupe do areálu tabuľa s nápisom Drevená galéria. Po šestnástich ročníkoch účastníci tradičného sochárskeho sympózia vyhotovili 106 drevených umeleckých diel. Prekonali tak vlastný slovenský rekord z vlaňajška.
„Slovenských rezbárov je čím ďalej ťažšie dostať na takéto sympóziá. V zahraničí im ponúkajú niekoľkonásobne lepšie podmienky i honoráre – a tak sa rozliezajú po svete ako kedysi slovenskí drotári. Ale priateľom nakoniec srdce nedalo Podhájsku vynechať,“ hovorí Miroslav Polák.
Satelitné galérie
Už pred niekoľkými rokmi sa rezbári po skončení sympózia v Podhájskej nakrátko presťahovali do susednej Radavy. Tento rok si na pozvanie samosprávy odskočili na stredné Slovensko. Ďalšou obcou, ktorá toto leto osadí Polákove sochy, bude Trávnica.
Z týchto kusov sa chystal vyrobiť lavičky. Foto: (MA)
„V strede obce museli zoťať dve čiastočne suché lipy a starosta Emil Ivan sa na mňa obrátil s návrhom využiť ich drevo na sochy. Prešli sme obcou a vzniklo niekoľko nápadov, ktoré sú typické pre región a osobitne aj pre obec. Už sú pred dokončením.“
Názov obce bude symbolizovať Trávnica – socha ženy v tráve. Cestu na niekdajšie farské lúky budú lemovať sochy kosca a žnice. Na konci bočnej uličky budú stáť Pocta a Viera – ženy, ktoré pred vstupom na cintorín vítali smútočné sprievody. Pred základnou školou bude sova – symbol múdrosti.
Žnica, plačky, lavičky
„Chcel som, aby prvá séria sôch v Trávnici mala jeden spoločný rukopis. Celkom sám by som si však za tak krátky čas na všetko netrúfal - po operácii ruky dosť dlho vôbec nedržal dláto. Požiadal som o pomoc starých machrov. Ja som urobil návrhy, podľa nich som motorovou pílou „pozhadzoval“ drevo a oni mi ho očistili. Treťou fázou sú detaily, ktoré práve dorábam,“ povedal nám sochár, ktorého sme navštívili v jeho ateliéri v obci Vlkas.
Plačky symbolizujú na jednej strane úctu a pietu, na druhej strane vieru. Kosec má tradičnú podobu fúzatého gazdu v klobúku, aký nosili naši pradedovia. „Žnica sa mi páči najviac. Niekedy človeku uletí dláto a hneď má tá tvár iný úsmev. Ale včera mi neuletelo. Žnica s kučeravými vlasmi pokorne a s bázňou drží na rukách klasy ako symbol úrody a života.“
Miroslav Polák opravuje aj vandalmi zničené sochy z okolitých obcí. Foto: (MA)
Na výzor symbolu Trávnice si ešte budeme musieť počkať. Má symbolizovať obec – podobne, ako socha Žitavy stojaca v budove obecného úradu v Mani.
Dva najväčšie lipové kusy sa postupne menia na drevené lavičky. Tá v centre obce bude mať operadlá v tvare sŕdc. Škôlkari budú mať na lavičke za chrbtom motýlie krídla, ktoré deťom v ich veku určite patria.
„Lavičky sme robili už v Podhájskej, Jeden ročník sochárskeho sympózia bol dokonca venovaný špeciálne lavičkám. Populárna je vraj moja lavička so sochou opilca. Raz vraj okolo nej popíjali nejakí študenti až do rána a on bol z nich nakoniec jediný triezvy,“ skonštatoval Miroslav Polák.
Sochy „nultého“ ročníka sochárskeho sympózia v Trávnici sú hotové. Potom závisí od samotnej obce, kedy pripraví betónové piliere, na ktoré sochy osadia.
Hviezdy aj obloha inak
Ateliér vo Vlkase býva pravidelným miestom letného tvorivého oddychu Miroslava Poláka s manželkou. Tu vznikli aj práce zatiaľ dvoch častí výtvarnej trilógie Hviezdy trochu inak a Obloha trochu inak.
Fotogalériu si môžete pozrieť v rubrike Pressfoto v článku
http://novezamky.sme.sk/c/7335512/u-miroslava-polaka.html >>
„Kedysi sme v rieke Nitre chytávali ryby a raky. Potom sme si ľahli do trávy a skúmali, na čo sa podobajú oblaky. Rýb a rakov už veľa niet - ešteže aspoň tá obloha z čias našej mladosti zostala.“ V spolupráci s fotografom Marianom Manduchom s Mojzesova vznikla grafická séria osobitnou technológiou „maľovania do mrakov“. V tretej časť sa Miroslav Polák plánuje od hviezd a oblakov vrátiť na zem.
Pokračovanie tradície sochárskeho sympózia v Podhájskej závisí od ďalších zámerov vedenia samosprávy a termálneho kúpaliska. „Keďže sme prekročili hranicu stovky drevených sôch a plastík, možno prišiel čas a výtvarné diela. Napríklad na stenách oddychovej časti welnesscentra by sa pekne vynímali veľkoplošné obrazy. Ak by ich maľovali olejom, ani by nevsiakli vlhkosť. V každom prípade, Podhájska bez umelcov a umenia nezostane,“ uzatvára Miroslav Polák.
Umenie z inej kategórie - pamiatka horolezcom, ktorí zahynuli na osemtisícovke. Foto: (MA)
