Komárňanskí bronzoví medailisti z tohtoročných ME v nemeckom Brandenburgu, zdolali na kilometri svojich súperov v hlavnom meste Ruska rozdielom triedy.
„Na štarte sme nezabrali úplne naplno, len sme pohladkali vodu, nebol to dobrý záber. Našťastie sme upokojili rozhýbanú loď. Na prvý pohľad to laik nerozozná, ale my sme to cítili. Mali sme presne určenú taktiku, naťahovať záber počas trate, v závere postupne zrýchliť, nie zhurta. Keď sme sa pozreli posledných 100 metrov pred cieľom a boli sme pred Austrálčanmi o loď, tak som si povedal, že to už dorazíme aj keby čo bolo... Keď som sa obzrel v cieli, že sme vyhrali, nechcel som tomu veriť, " povedal po pretekoch šťastný zadák slovenskej "kádvojky" Juraj Tarr.
Háčik lode Erik Vlček doplnil: „Od úvodu sme boli vpredu, išli sme si svoje tempo, žiadne rozptyľovanie sa. Maďari si na 500 m hopli, pridali, ale vôbec sa na nás nedoťahovali, tak mi bolo jasné, že asi ideme veľmi dobré tempo. Tak som sa ho snažil udržať a keď sme sa priblížili ku 200 metrov do cieľa, dal som do toho úplne všetko. Až v cieli sme sa dozvedeli, že sme sa nakoniec celý čas naťahovali s Austrálčanmi, ktorí skončili druhí. Ale to bola možno výhoda deviatej dráhy, že sme nevideli nič, čo sa na trati deje. Musím povedať, že v K2 je to zasa nová silná motivácia. Počul som od mnohých, že sa veľmi nehodím na háčika, prvého v lodi, ale teraz som hádam presvedčil aj skeptikov, že to pôjde. Mne vyhovuje, že ja môžem kormidlovať a trošku dirigovať, s Jurom sa spolupracuje super, on je ten, ktorý vie plniť požiadavky háčika, navzájom si vyhovujeme a dobre sa dopĺňame.“
Ďalší Slovák Peter Gelle obsadil vo finále K1 mužov na 1000 m 6. miesto. Čoskoro tridsaťročný rodák z Nových Zámkov predviedol v boji o medaily vyrovnanú jazdu.
V druhej dráhe začal najpomalšie zo štartového poľa a na najlepších od úvodu strácal, druhú polovicu však mal zo všetkých najrýchlejšiu, ale stačilo to len na posun na 6. priečku.
A to nebol ešte všetkým dňom koniec. Komárňanské duo Vlček Tarr dokázalo zvíťaziť v K2 aj na polovičnej päťstometrovej trati v druhý finálový de§ šampionátu.
V nedeľu dokázali Slováci v hektickom a nervydrásajúcom finiši zdolať maďarskú loď o šestnásť stotín sekundy.
„Nechceli sme, aby to po sobotňajšom úspechu vyzeralo tak, že sme sa na päťstovku už vykašľali… So zlatom sme určite nerátali, keďže dlhodobo sú Bielorusi, Maďari aj Nemci veľmi dobrí. Keď sme však prišli na vodu, tak sme si s Erikom povedali, že dáme silný štart, potom budeme pokračovať v tempe a 150 m do záveru pôjdeme na doraz, veď je to náš posledný štart. Mali sme pred sebou aj vidinu toho, že Erik môže získať deviatu zlatú medailu z majstrovstiev sveta a stanoviť nový rekord. To sa nám podarilo a prepísali sme históriu,“ vravel spokojný Juraj Tarr. Erik Vlček k druhej zlatej z Moskvy doplnil: „Tušili sme, že by z toho opäť mohla byť medaila. Po sobotňajšej zlatej sme sa nechceli nechať uniesť a maximálne sa ešte raz skoncentrovať. Nebolo to jednoduché, ale na druhej strane jedno zlato sme už mali a ten stres aj únava z nás rýchlejšie spadli. Zvládli sme to fantasticky. Vedeli sme, že Maďari budú najsilnejší súperi a že v závere sa bude rozhodovať. Mali sme aj trochu šťastia a presne na cieľovej čiare sme ich predbehli.“
V kráľovskom štvorkajaku boli na kilometri Slováci v posádke s ďalším Komárňanom Viktorom Demínom dlho v hre o medaily, ale napokon vybojovali 5.miesto.
