KRAVANY NAD DUNAJOM. Motorová loď pre dvanástich cestujúcich už piaty mesiac spája obec Kravany nad Dunajom so severomaďarským mestečkom Lábatlan. Príťažlivá a ojedinelá atrakcia však zatiaľ neprešla do povedomia obyvateľov priľahlého regiónu. Plavidlo často prekonáva Dunaj bez cestujúcich. Ak, pravda, za pasažierov nerátame prievozníkov, ktorí podľa prísnych lodných predpisov musia byť vždy najmenej dvaja.
Cestovný ruch celkom vážne
„Priemysel u nás ani na okolí nikdy nebol ani nebude. Mechanizované poľnohospodárstvo ďalšie pracovné sily nepotrebuje, tak akú prácu dať ľuďom, živiteľom rodín?“ neraz si takúto otázku položil Gabriel Duka, starosta 750 obyvateľov rátajúcej obce na polceste medzi Komárnom a Štúrovom. Odpoveď sa objavila iba jedna: rozvinúť turistický ruch.
Takýto zámer má mnoho starostov. Veď turistika by znamenala nielen nové pracovné príležitosti, ale aj peniaze pre podnikateľov, obchodníkov aj obec. V našom regióne však väčšinou chýbajú nielen atrakcie a skúsenosti, no najmä peniaze. Preto cestovný ruch nemáva zlaté dno.
Od sobotňajšieho trhu po vyhliadkovú vežu
Kravany majú turistom čo ponúknuť. Začnime prístavom s ubytovacími plavidlami, teda hojdavými hotelmi. Kúsok opodiaľ je štýlovo vynovené námestie s amfiteátrom a hľadiskom, kde sa konajú aspoň štyrikrát v roku atraktívne podujatia. Obľúbenými sa stali aj sobotňajšie trhy, na ktorých okrem záhradkárskych prebytkov ponúkajú aj miestne špeciality vrátane vín z priľahlých piesočnatých vyvýšenín.
Obyvatelia tejto viesky sa môžu pochváliť aj jedinečnou vyhliadkovou vežou s výškou päťposchodového domu. Komu sa nelení vyštverať sa po točitom schodisku, otvorí sa mu nádherná panoráma na celé okolie a na dôvažok môže si zistiť kilometrovú vzdialenosť tridsiatich hlavných miest od tejto dediny.
Za chvíľu na druhý breh
O lodné spojenie medzi brehmi Dunaja sa pokúšali v Klížskej Nemej aj v Gabčíkove, no zatiaľ bez zjavného úspechu. (Ak nerátame fungujúce kompové spojenie medzi Vojkou nad Dunajom a Kyselicou, ktoré je však na prívodnom kanáli gabčíkovského vodného diela.) Utvoriť plávajúci most sa – najmä vďaka finančnej pomoci Európskej únie – podarilo jedine Kravancom.
Motorová loď s názvom DUNAKORZO pláva z tejto obce do náprotivného Lábatlana každý deň (od piatku do nedele štyrikrát, od pondelka do štvrtka trikrát denne). Dunaj je tu široký osem metrov. Spolu s manévrovaním v prístavoch cesta trvá len dve minúty. Odvezie aj cestujúcich s bicyklami, nie však s motocyklami. Škoda len, že o takomto „prekročení hraníc“ ľudia zo širšieho okolia nevedia.
Čo za Dunajom?
Päťtisíc obyvateľov rátajúce mestečko Lábatlan nie je zaujímavé len svojím názvom. Lábatlan v doslovnom preklade totiž znamená beznohý, to znamená, že usadlosti kedysi založil človek bez dolných končatín.
Leží na úpätí vápencového pohoria Gerecse a má podhorský charakter. Menej nároční milovníci hôr by sa zaiste pustili po červenej značke na vrchol vo výške 544 metrov nad morom, z ktorého počas bezoblačných dní vidieť aj ostrihomskú baziliku. Takáto možnosť horskej turistiky by mohla do Lábatlanu prilákať viac návštevníkov aj z našich nížinných obcí. Po takejto vychádzke by zaiste dobre padla účasť na niektorom z bohatej škály kultúrnych podujatí, či návšteva lábatlanského arboréta.
