MARIÁNSKA ČEĽAĎ. Či je starší tunajší kláštor alebo včelárska tradícia v jeho okolí? Určite včelárska tradícia, aj keď kočovné vozy so včelími rodinami vyzerajú určite krajšie a novšie ako polorozpadnuté torzo bývalého sídla rehole paulínov.
Krásne je žiť a včelárom byť
Peter Čelko sa včelárstvu naplno venuje dvanásť rokov, odkedy skončil vysokú školu.
„Včelármi boli môj dedko aj ocino. Na rodinnej včelnici mávali 10 - 15 rodín. Ja som si včely zvolil za tému bakalárskej aj diplomovej práce. Spolupracoval som s Robertom Chlebom, predákom moderného včelárenia na Slovensku, aj výskumným ústavom v Liptovskom Hrádku. Keď som doštudoval, vedel som, kam sa vybrať - len som v širšom meradle.
Som aktívny kočujúci včelár, obhospodarujem 225 rodín, čím patrím k najväčším kočovníkom. Vybudoval som si včelnicu na kolesách a za znáškou chodím tam, kde to má efekt. Výnosy sú tak omnoho lepšie,“ dodáva.
Včelárske návesy so štvor- a osemmetrovými vlečkami na ceste pripomínajú skôr kolotočiarov alebo cirkusantov. Peter Čelko robí traktoristu a jeho otec sprievod na aute. „Nová legislatíva nám umožnila „otypovať“ a zlegalizovať vlečky. Policajti aspoň prikontrole vidia, že na cesty nevychádzame so žiadnou „partizánčinou“. Navyše, ani muži zákona si to so včelami radšej nerozhádžu a pustia nás skôr, ako by sa náš náklad rozbzučal.“
Všetko závisí od plodín a počasia
V tomto regióne so železnou pravidelnosťou najprv kvitne repka. Tento rok boli počas kvitnutia slnečné dni, ale chladno. Včielka pritom potrebuje minimálne 12-stupňovú teplotu, aby vyletela.
Druhá znáška - agátová - sa prekrýva s prvou alebo nasleduje maximálne po týždňovej medzere. Agátového medu však tohto roku bude málo a vyzerá to tak, že bude drahší. Tretia znáška býva z lipy. Strom je síce zákonom chránený, ale vždy sa podarí nejaký výrub a výsadba žiadna. Preto je lipový med taký vzácny. Lipa vypĺňa 6-8 týždňové obdobie medzi agátom a slnečnicou.
Záverečná znáška, z ktorej sa dá vyťažiť slnečnicový kvetový medík, býva pre včelára najvýdatnejšia.
„Každému včelárovi by som doprial, aby mal v regióne farmára, s ktorým sa dá vychádzaťv symbióze. Na jar chodím do Jasovej, kde je ovocný sad a moje včielky získajú prvý peľ a nektár, aby sa mohli naštartovať. Potom vozy presuniem na repku k Malej Mužli – aj keď je to skoro 40 kilometrov. Potom sa vrátim na agát do Jasovej a sezónu končím tu - pri slnečnici.“
Najvyššie organizované spoločenstvo
Včely sú najvyššie organizovaným spoločenstvom. Kým je prínos nektáru, dovtedy matka za deň nakladie aj 2500 vajíčok. Po 21 dňoch sa z vajíčka vyliahne včielka. Každé produkčné včelstvo by malo obsahovať asi 90-tisíc jedincov. Keď je nektáru nedostatok, matka obmedzí plodenie a o niekoľko týždňov sa to vypomstí.
Po odkvitnutí slnečnice v našom regióne je koniec. Po finálnej „žatve“ včelár zakladá novú generáciu „dlhovekých“ včiel, ktoré už budú prezimovávať.
Včielka žije v závislosti od toho kedy sa narodí. Narodené v auguste už prežijú zimu. Zakrátko teda pre včelára prichádza čas, kedy musí poupravovať plodiská, včielky zakŕmiť, preliečiť a pripraviť na zimu. Aby včelia rodina prežila, počas zimy musí produkovať teplo a hospodáriť so zásobami.
Na jednej vlečke je vyše tridsať rodín – a každá je iná. Niektoré sa venujú hlavne práci, iné sú hádavé a agresívne aj na včelára. „Včelu neviete k ničomu donútiť - len ju k tomu šikovne naviesť. Takéto triky sa nedajú naučiť z literatúry, len od dobroprajných starých včelárov. Inak sa o om presvedčíte na vlastnej škode,“ vysvetľuje jeden z najväších zamestnávateľov, ktorý má na starosti približne osemnásť miliónov „podriadených“.
Menej známe produkty
Najznámejším je med, menej určite propolis. Včielky ho používajú ako stavebnú látku v alebo utesnenie úľa proti prievanu.
Propolis má vzácne hojivé účinky, preto sa používa do mastí, tinktúr, na dezinfekciu a urýchlenie hojenia povrchových rán. Samozrejme ľudia by mali poznať aj včelí peľ. Včielky ho odoberajú z kvetov a obsahuje najvyšší obsah vitamínov. Samozrejme, alergici by peľ konzumovať nemali.
Peter Čelko je nielen chovateľom, ale aj predajcom medu a včelích produktov. „Mojím úmyslom bolo nie med vyprodukovať a odovzdať, ale dosiahnuť kvalitu, ktorá spĺňa spotrebiteľské a potravinárske kritériá. Všetko robím, ako najlepšie viem. Produkty pripravujem rovnako pre zákazníkov ako pre moje deti.“
Včelám dokonca dodáva artézsku vodu z vrtu v neďalekom Semerove. „Včielka má dolet päť kilometrov. Som rád, keď viem, odkiaľ berie vodu, pretože tá býva hlavným zdrojom nákazy. Do artézskej vody ešte pridávam soľ kvôli minerálnym látkam.‘‘
Každý rok podporí jedného kolegu
Pri prvom kontakte so včelami je dobré mať človeka, ktorý problematiku pozná aj vysvetlí.
„Viem o krúžku pre mladých včelárov v Šuranoch. Aj mne pomohli, keď som začínal - keď ti pomnôžu, tak sa ty snaž dvakrát. Mám predsavzatie každý rok „odchovať“ jedného včelára. Bez nároku na honorár darujem prvú rodinu a prvý rok sa spolu s ním starám o včielky.“ Uzatvára Peter Čelko mladší.
Autor: Natália Mokrášová
