KOMÁRNO. Členovia záujmového združenia Majstri cechu lodiarskeho si pripomenuli dvadsať rokov aktívnej činnosti organizácie. Pri tejto príležitosti sa zišli takmer všetci žijúci lodiari s majstrovským titulom. Privítal ich hlahol lodného zvona.
Lodiari telom i dušou
Kto sa môže stať členom cechu? Ak vás nebude miasť archaická slovenčina, doslova odcitujeme znenie piateho paragrafu stanov :
“Cechu členom stať sa môže lodiar každý, cechu zásady uznávajúci, ktorý v niektorom z oborov lodiarskych roky dlhé oddávna pracuje, na žiadosť vlastnú a odporúčanie dvoch uznávaných cechu členov tohto, alebo na návrh a odporúčanie starších cechu tohto členov.“
Cechmajster Miroslav Snítka, ktorý dlhé roky pracoval ako hlavný projektant plávajúcich technických zariadení v komárňanských lodeniciach, charakterizuje dnešný stav: „V súčasnosti máme 64 členov, teda majstrov lodiarskeho remesla, z toho však iba jednu ženu. Z tohto počtu počas dvadsiatich rokov odišli dvanásti zaslúžilí lodiari. Evidujeme ich stále ako členov in memoriam.“
Ako za starých čias
Stretnutia lodiarskych majstrov sa nesú vo forme odbornej diskusie, po ktorej nasleduje spoločenské posedenie. Zlatým klincom je prijímanie nových členov – na ostatnom túto poctu získali traja lodiari z Komárna a Bratislavy.
Pasovanie tovarišov za majstrov máva slávnostný aj žartovný charakter. Účastníci snemu uchádzača obyčajne prekvapia vážnymi aj veselými otázkami. Ak adept uspeje, položí si ruku na emblém cechu, ktorým je trojlistová lodná vrtuľa obkolesená iniciálkami združenia, teda písmenami CML. Budúci majster potom prečíta sľub vernosti a za hlaholu lodného zvona musí štvornožky preliezť cez improvizované lodné okno. Cechmajster mu podá ruku, odovzdá osvedčenie o prijatí a pohár tvrdého alkoholu, ktorý sa patrí vypiť na ex. Následne cechmajster na krk novopečeného majstra zavesí emblém cechu a takto dekorovaný nováčik vypíli do mosadzného plechu – žezla – jemný zárez, akože svoj podpis. A lodný zvon stále hlaholí a hlaholí
Boli časy, boli ....
Účastníci ostatného komárňanského stretnutia často spomínali na časy, keď lodiarstvo a lodníctvo prežívali u nás svoj zlatý vek. Lenže zlaté časy sa minuli a teraz sú tieto odvetvia v útlme.
Aspoň skromné oživenie predstavuje výrobný program akciovej spoločnosti Stroje a mechanizmy, ktorá je najväčšou výrobnou organizáciou na území bývalých Slovenských lodeníc. Napríklad buduje plávajúcu elektráreň, ktorá od jesene tohto roku bude slúžiť na obsluhu lodí v prístave Hamburg. Zaujímavým artiklom môžu byť aj plávajúce žeriavy, člny, tlačné remorkérry.
K nostalgickým spomienkam sa prifarilo konštatovanie, že zlaté časy sa síce už nevrátia, no lodiarstvo, predovšetkým komárňanské, ešte celkom netreba odpísať z ekonomickej mapy Slovenska. Nepochybne by mu pomohlo, keby sa znovu vrátilo k osvedčeným tradíciám a stavalo lode pre solventných zákazníkov v Rusku.
Jedna z moderných lodí komárňanských lodeníc.
