KOMÁRNO. Čosi pravdy na tom môže byť. Ak sa tu konajú slávnosti na počesť jubileí oslobodenia či Slovenského národného povstania, zúčastní sa ich iba hŕstka zväčša starších ľudí. Pritom ani toto mesto, v rokoch 1938 až 1945 anektované horthyovským Maďarskom, nebolo uchránené od fašistických hrôz.
Domy v rozvalinách
Z kroniky Komárna sa dozvedáme, že fašistické besnenie nadobudlo neľudské rozmery hlavne po 19. marci 1944, keď Nemci obsadili svojho vojnového spolupútnika Maďarsko, ktorému však bezvýhradne neverili. Najprv prišli na rad Židia a komunisti, potom ostatní pokrokovo zmýšľajúci občania.
Časté letecké nálety ničili Komárno najmä na jeseň 1944 a jar 1945. Úplne bolo pri nich zničených 125 domov, ďalších 2 500 budov bolo viac či menej poškodených. Mesto prišlo o železničnú stanicu a spojenie s ostatným svetom. Nemci vyhodili do vzduchu štyri mosty cez Dunaj, Váh a rieku Nitru.
Dunaj sfarbený krvou
Škody boli síce veľké, ale neboli ničím v porovnaní so stratami ľudských životov. Nemecké Gestapo, najohavnejšia policajná zložka, sa usídlilo vo vilke oproti hlavnej pošte. Tu mala štáb aj približne 60-členná popravná čata vedená zarytým príslušníkom hnutia Šípových krížov Štefanom Szoboszlaim.
V zime 1944/45, keď bol Dunaj zamrznutý, popravcovia robievali hotové vražedné orgie. Presekali dunajský ľad a na okraji prieseku strieľali nevinných ľudí. Niektorí dostali guľku do hlavy „z milosti“, no boli aj takí, čo museli skočiť do ľadovej vody živí.
Mŕtvoly potom odplávali popod ľadovým pancierom a iba červená rieka hlásala, čo sa tu deje. Szoboszlaiovci iba na tomto mieste zavraždili okolo 600 ľudí z Komárna a širšieho okolia.
Spomienky naozaj vybledli?
Spomenie si dnes niekto na túto epizódu či na ďalšie fašistické zverstvá? – spýtali sme sa Pavla Tauska, predsedu komárňanskej základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB).
„Obávam sa, že nie. V našom mesta sa tu už akosi nenosí. Pritom fašisti aj v súčasnosti raz tu, raz tam dvíhajú hlavy – napriek tomu, že práve oni vtiahli aj Maďarsko do krvavej vojny, z ktorej napokon vyšlo porazené.
Veteráni vymierajú
Ako hovorí Pavel Tausk, asi pred tromi desaťročiami SZPB v Komárňanskom okrese organizoval ešte okolo osemsto členov, organizácie mali takmer v každej dedine. Dnes má len polstovky členov – štyridsať v okresnom meste a desať v Hurbanove. Naposledy zanikla organizácie v Kolárove.
Starí odchádzajú na cintoríny, mladí o protifašistickú tematiku nejavia záujem. Nie všade je však rovnaká situácia – dodáva P. Tausk. Napríklad v Nových Zámkoch či Štúrove organizácie zväzu aktívne pracujú a majú aj podporu samospráv či ďalších zoskupení.
V Komárne však SZPB nemá ani okresný výbor či kanceláriu. V ostatných rokoch pribudol len jeden člen. V Komárne žijú iba dvaja účastníci Slovenského národného povstania, takže ani na besedy s mladými už nie sú podmienky.
Čakajú pomoc a podporu
Ako zdôrazňuje predseda, protifašistickí bojovníci očakávajú aktívnejšiu pomoc mesta, ako je tomu v Nových Zámkoch. Radi by nadviazali spoluprácu s miestnou Židovskou náboženskou obcou, ktorá je taktiež nositeľkou protifašistických tendencií.
Pred II. svetovou vojnou v Komárňanskom okrese žilo okolo 3 200 Židov, útrapy však prežil len nepatrný zlomok. Aj tento smutný údaj z kroniky Komárna by mohol nabádať všetky protifašistické zoskupenia, aby sa navzájom našli a užitočne spolupracovali.
