Daniel Szalai - muž v textile

Pokiaľ chce človek tvoriť, musí byť v stave rozpracovanosti, kedy dokáže premýšľať nad mnohými vecami naraz.

NOVÉ ZÁMKY. Galériu umenia Ernesta Zmetáka navštívil 24. júna všestranný umelec Daniel Szalai s prednáškou o aktuálnych trendoch v textile a obdivuhodných umelcoch z celého sveta. Prednáška bola súčasťou 3. ročníka cyklu Umenie a prelínanie.

Väčšina ľudí vás pozná len ako autora vystavených umeleckých diel. Ako by ste však širokej verejnosti predstavili samého seba?

• Som výtvarník, ktorý klasicky začal grafikou - od kresby cez techniky tlače a knižnú grafiku. Som veľmi rád, že sa ešte takéto niečo zachováva a preto si vážim aj knihy ako také.

Na druhej strane som sa však po pár rokoch stal ,,textilákom“. Učaroval mi japonský prístup k textilu - tá úcta k materiálu tým, že ho nechám samostatne vyznieť. To je vlastne aj náplň mojej práce.

Spomenul ste, že sa snažíte využívať najmä recykláciu a tvorbu nových vecí zo starých materiálov.

• Používam rôzne materiály, no najmä druhotné suroviny. Pri výbere je najdôležitejšie aby samotný materiál prehovoril ku mne. Nemôžem ho znásilniť len preto, že chcem z neho niečo nové vyrobiť. Musí mi sám povedať, čo z neho vznikne.

Prečo práve textil? Poznáme módnych návrhárov - mužov, ale za umelcom zaoberajúcim sa látkami si automaticky predstavím ženu.

• V živote je mnoho nezvyčajných vecí. Textilné umenie nikdy nebolo priamo ženskou prácou. Voľakedy boli tkáči muži - práve preto, lebo to bola mimoriadne ťažká technika vyžadujúca istú fyzickú zdatnosť. Až v 20. storočí prišli na scénu ženy s háčkovaním, pletením či čipkou.

V jednom rozhovore ste povedali, že využívate materiály v kontexte s témami ľudskej existencie. Túto vetu nám musíte vysvetliť.

• Tá téma existencie je napríklad v Noemovej arche, kde človek zachránil samého seba. Celá archa je tvorená menami vládcov z minulosti. Takisto sú to röntgeny osudov konkrétnych ľudí – radosť zo šťastia či zdravia.

To množstvo ľudských životov a príbehov vytvára archu. V tom je kontext ľudskej existencie. Ďalší príklad je napríklad Faraón, ktorého veľkosť je tvorená poddanými. Keby ich nebolo, nebol by ani Faraón.

Dokážete samému sebe povedať, ,,teraz si sadnem a musím niečo nové vytvoriť“?

• Určite nie.

Je to niečo ako svätyňa umenia. Je ťažké rozkázať si, ako je to napríklad pri rannom vstávaní do práce. Ak to dokážete, ste za vodou.

Momentálne máte v galérii výstavu svojich diel s názvom Identikit. Mohli by ste nám ju trošku priblížiť?

• Samotný názov Identikit znamená pohľad do seba. Je to prierez mojou tvorbou, zmes väčších aj menších objektov. Väčšina z nich má filozofický význam ako napríklad Archa alebo témy ako je Holokaust či situácia na Ukrajine , ktoré sa nás bytostne dotýkajú.

Táto výstava bola umiestnená zatiaľ len v Nových Zámkoch. Nechystáte sa ju rozšíriť do viacerých miest?

• A ako? (smiech) Musí ju prijať najprv galéria. Vytvoriť putovnú výstavu nie je len tak.