NOVÉ ZÁMKY. Galéria umenia Ernesta Zmetáka privítala v podvečer 17. júna finalistku prestížnej literárnej ceny Anasoft litera, ženu mnohých podôb - Janu Juráňovú.
Z mnohých zdrojov sa na nás hrnú charakteristiky a opisy vašej osoby, ktoré sú často dosť mätúce a nedokážeme si z nich utvoriť vlastný názor. Raz vás dokonca nazvali aj tvrdým jadrom slovenského feminizmu.
• Zrejme sa to dobre cituje bez nejakého hlbšieho zamyslenia. Pracujem vo feministickom projekte ASPEKT, ale nie som tam sama, našťastie je nás tam viac a o nijakom tvrdom alebo mäkkom jadre neviem. Zato viem, že máme kopu roboty, najmä tvrdej. Vlastne ani presne neviem, čo vlastne znamená to tvrdé jadro (smiech).
Čo vás viedlo k založeniu ASPEKTU?
• Po páde totality začiatkom 90. rokov to bola jedna z mála vecí, ktoré nám v bývalom Československu chýbali. V západnej Európe a v severnej Amerike sa 2. vlna ženského hnutia rozvíjala v 60. a 70. rokoch a veľmi zmenila spoločnosť v pozitívnom zmysle. Spoločnosť je tam v porovnaní s tým, ako to vyzerá u nás, oveľa citlivejšia na prejavy diskriminácie. Práve toto bola naša hlavná motivácia aj na Slovensku – scitlivovať spoločnosť na rodové témy, učiť sa a vidieť svet inak.
S akými reakciami ste sa neskôr stretli?
• Zo začiatku bolo aj dosť negatívnych, nechápavých ohlasov, ale postupne sa to menilo a mení, ľudia zisťujú, ako veľmi je potrebné scitlivovať sa na otázky rodu – od detstva po celý život. Dnes už je mnoho žien a mužov, ktorí si uvedomujú, že tieto otázky by mali byť súčasťou edukačného systému v školách. Cítia totiž, že akákoľvek diskriminácia či urážka iných ľudí je jednoducho nesprávna.
Vo vašej zbierke sa nájde aj detská literatúra. Cítite sa viac ženskou autorkou alebo autorkou pre deti?
• Mala som jedno obdobie, počas synovho detstva, keď som písala aj literatúru pre deti. Bola to skôr taká vnútorná objednávka. Pre dospelých píšem od roku 1994 najmä o tom, čo ma najviac hnevá. Mám pocit, že je potrebné poukázať na veci a problémy okolo nás.
Stretávam sa s viacerými mužmi spisovateľmi, o ktorých sa manželky starajú a oni majú priestor tvoriť celý deň. Ako to je u ženy spisovateľky?
• Že by tak, že sa celý deň o niekoho staráme a obskakujeme a potom si sadneme a píšeme (smiech)? Myslím si, že je to práca ako každá iná, samozrejme, vyžaduje si vnútorný pokoj a sústredenie, ale to neznamená, že by som musela hrať divadielko pred svojím okolím o tom, aká som hrozne dôležitá. Ženy v minulosti mali rôzne stratégie, ako to zvládať, a ja si dodnes veľmi vážim tie, ktoré to zvládali popri ťažkej práci, ako Vansová, Šoltésová a mnohé ďalšie.
V čom vidíte najväčší rozdiel medzi ženami z minulosti a tými dnešnými?
• Najväčší rozdiel je asi v tom, že dnes môžeme oveľa otvorenejšie hovoriť o veciach, ktoré boli ešte celkom nedávno tabu. No stereotypy, ktoré obmedzujú ženy v reči i skutkoch alebo aj v tom, ako máme vyzerať, sú stále veľmi silné.
Okrem iných románov ste napísali aj knižku o Hviezdoslavovej žene. Nemáte problémy vžívať sa do rôznorodých ženských postáv?
• V knihe Žila som s Hviezdoslavom som si mnohé veci domyslela z preštudovanej literatúry. Knižka vyzerá veľmi jednoducho a priezračne, ale bolo pre mňa dosť vyčerpávajúce dokončiť ju, udržať líniu postavy a predstavy charakteru. Bola to asi jedna z najnáročnejších kníh, čo som kedy napísala.
A reakcie odborníkov či historikov, ktorí čo to o Hviezdoslavovom živote vedeli?
• Názory odborníkov ani tak nie, skôr ľudí, ktorí jeho ženu naozaj poznali, pamätali si ju ako deti. Potvrdili mi, že v knihe nie sú zásadné chyby, čo ma potešilo.
Dočítala som sa o vás, že čím ste staršia, tým radšej prekrúcate dejiny.
• Naozaj? (smiech) Nemyslím si, že prekrúcam dejiny. Skôr ich nasvecujem z inej strany, ktorá môže byť však niekomu nepríjemná. Dejiny boli prekrúcané počas socializmu, sú prekrúcané aj dnes zo strany extrémne nacionalisticky orientovaných historikov a okrem toho všetkého sú dejiny sústavne prekrúcané tým, že sa zdôrazňuje len pohľad víťazov a patriarchálny pohľad. Keď sa to tak vezme, takto poprekrúcané dejiny prekrúcam celkom rada.
Stretla ste sa už aj s mužskými čitateľmi?
• No, keďže tvoria zhruba polovicu ľudstva, tak sa im nedá vyhnúť. A dúfam, že sa ani oni nevyhýbajú mne. Našťastie, najmä v poslednom desaťročí je čoraz viac otvorených mužov, ktorí ocenia, že takéto veci sú na Slovensku. Pracujú s tým dokonca aj vo svojich odboroch.
ANASOFT LITERA
Literárna cena organizovaná občianskym združením ars_litera od roku 2006. Spolu s projektom literárnej ceny združenie organizuje aj literárny festival v spolupráci s regionálnymi knižnicami a inštitúciami autorské čítania. Spomedzi 194 nominovaných kníh sa do finále dostalo 10 najlepších, medzi nimi aj Jana Juráňová s knižkou Nevybavená záležitosť (ASPEKT). O laureátovi, ktorý získa cenu 10 000 eur, bude rozhodnuté v druhom kole v septembri 2014.
