ZLATNÁ NA OSTROVE. Konské preteky bývajú časté aj v našich končinách. No aby ich hlavnými predstaviteľmi boli horské koníky huculského plemena, to na juhu ešte nebolo.
Perla nížiny v rukách ochranárov
Veľkolélsky ostrov je ozajstnou perlou Podunajskej nížiny. Zachovali sa na ňom storočné stromy, lužný les i prales. Hoci ho práve pred štyridsiatimi rokmi vyhlásili za štátnu prírodnú rezerváciu, chýbal na ňom rukopis starostlivého hospodára. Nie div, že sa na ňom rozmohli invázne rastliny a celý ostrov sa menil na nepreniknuteľnú džungľu.
Pred úplnou skazou ho zachránilo Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ), ktoré celú 250-hektárovú plochu prevzalo do svojej pôsobnosti. Väčšinu územia odkúpilo od vlastníkov, zvyšok dlhodobo prenajalo. Prioritou sa stala ochrana prírody, ktorej podriadili činnosť človeka.
Táto forma funguje len desať rokov, no už sú badateľné pozitívne výsledky. Uplatňujú sa tradičné formy hospodárenia, napríklad spásanie podunajských lúk hovädzím dobytkom a ovcami, či pravidelné orezávanie hlavových vŕb. Prechádzka po ostrove pôsobí upokojujúco, navyše pripomína ráz krajiny pred sto alebo viac rokmi.
Čosi pre mestské deti
Mení sa aj vodný režim ostrova. Jeho ramenná sústava bola dlhý čas oddelená od dunajskej prúdnice, preto sa stala nepríjemným rezervoárom stojatej, zapáchajúcej vody a obrovským semenišťom komárov. V týchto dňoch ochranári dokončujú sprietočnenie ramien, takže aj sem sa vráti život vo svojej niekdajšej podobe. Ostrov sa vďaka tomu stane eldorádom rybárov a milovníkov vodných športov.
„To nie je všetko,“ vysvetlil Tomáš Kušík, predseda BROZ-u. „Pri vchode na ostrov zriaďujeme farmu, ktorá zaiste priláka najmä mestské deti. Chováme tu všetky zvieratá, ktoré kedysi spestrovali dedinské dvory našich starých rodičov. Už tu máme okolo polstovky zvierat od sliepok po kone, stále pribúdajú ďalšie. Práve dokončujeme výstavbu sociálneho zariadenia a stánku s občerstvením.
Z hôr na Dolniaky
O koníkoch huculského plemena ľudia na juhu zrejme vedia iba z počutia. Nie div, veď ide o typické horské plemeno, ktoré sa v Karpatoch používa do záprahov a na nosenie ťažkých bremien.
Pravlasťou huculských koníkov je historické územie Haliča (dnes juhovýchodná oblasť Poľska a priľahlých lokalít Ukrajiny). Pokojným, poslušným a nenáročnýn zvieratám stačí jednotvárna strava, počas zimy vydržia aj pod vetchým prístreškom. Desať huculských koníkov chová BROZ na svojej farme pri ostrove a všetko nasvedčuje tomu, že sa novému prostrediu dokonale prispôsobili.
V sedle hucula
Kto sa chce viac o koňoch a špeciálne o huculoch dozvedieť, mal by v sobotu 28. júna zavítať na Veľkolélsky ostrov južne od Zlatnej na Ostrove.
Ako povedala Martina Jendráková, chovateľka koní BROZ-u, od desiatej hodiny tu bude ozajstná huculská paráda. Jazdci predvedú rozmanité atrakcie, bude aj jazda krokom pre deti. Každý si bude môcť obzrieť kraj z chrbta huculského koňa a vyskúšať poslušnosť tohto oddávneho pomocníka obyvateľov hôr. Organizátori pre návštevníkov pripravili aj tombolu, kultúrny program, kútik pre deti a tradičný guláš.
