NOVÉ ZÁMKY. Peter Kecskés bol súčasťou tímu, ktorý pred niekoľkými dňami obsluhoval hostí šľachtickej svadby. V kaštieli Chateau Belá vtedy privítali aristokratov z viacerých krajín Európy, Ázie aj Afriky - vrátane anglického princa Harryho. Petrovi Kesckésovi sme položili niekoľko otázok.
Od stredoškolského someliéra k vrcholu gastronómie je kus cesty. Ako sa začala vaša?
• Po skončení novozámockej hotelovej akadémie som nastúpil do Francúzskej reštaurácie Hotela Devín v Bratislave, ktorá bola vtedy dva roky po sebe najlepšou reštauráciou na Slovensku. Pracoval som tam s prezidentom Asociácie somelierov na Slovensku Štefanom Valovičom. Kvôli tomu som na poslednú chvíľu zmenil aj formu vysokoškolského štúdia z dennej na externú.
Bolo to päť hektických rokov, počas ktorých som postupne pôsobil aj v Chateau Belá, viedol súkromnú reštauráciu Slovenskej sporiteľne a v Erdodyho paláci, so známym „televíznym“ šéfkuchárom Jardom Židekom.
Pokračovali ste aj v kariére spojenej s vínom?
• Samozrejme áno. Stal som sa viceprezidentom Asociácie somelierov, kde sa hlavne podieľam hlavne na vzdelávaní mladých someliérov a ako technický komisár somelierských súťaží. Pobočku Asociácie máme aj na mojej bývalej škole, tu v Nových Zámkoch, kde sa vždy rád vraciam a pomôžem ak treba.
Čo sa týka práce, tak som sa neskôr osamostatnil, robil som školenia, prezentácie, či degustácie na Slovensku i Maďarsku, a taktiež pôsobil v jednom z najmodernejších vinárstiev na Slovensku, kde som sa podieľal na zabehnutí novej značky na trhu.
Peter Kesckés.
Neskôr to bola práca v gastronomii qj mimo nej a tento rok v apríli som v Nových Zámkoch otvoril prvý polievkový bar na Slovensku.
Prečo takéto netradičné a nealkoholické pôsobisko?
• Kuchára som nikdy nerobil, vždy som bol na druhej strane pultu, ako sa hovorí v hotelovom jazyku, takže to bolo odvážne rozhodnutie. V zahraničí podobné prevádzky fungujú, ale na Slovensku polievkový bar na take-away báze v takejto forme neexistuje.
Vychádzal som z filozofie, že ľudia majú málo času a ak nechcú tráviť čas na obedovom menu alebo žiť z fastfoodu, tak postačí aj porcia veľkej chutnej sýtej polievky.
Novozámčania sú „polievkoví“, vedia rozoznať a aj oceniť domácky pripravenú zdravú stravu. Od apríla sme už vyskúšali vyše stovky druhov a variácií polievok a dnes sme tu mali už viac ako deväťdesiat ľudí. Mnohí sa denne vracajú a niektorí si berú polievky aj domov na víkend. Som veľmi rád, že ľudom chutí a vracajú sa vždy s úsmevom na tvári.
Jedna z polievok, ktoré sám pripravuje.
Lenže od polievok k anglickej šľachte je ešte ďalej...
• Majiteľka kaštieľa vydávala staršiu dcéru a pozvaná bola šľachta z viacerých krajín. Keďže som v kaštieli pri jeho otváraní pracoval a mám skúsenosti s najvyššou formou obsluhy, tak ma bývalí kolegovia oslovili, či neprídem pomôcť.
Takýto banketový spôsob obsluhy si žiada elegantný, zrkadlový servis. Rad čašníkov vojde do miestnosti, naraz predložia jedlo, naraz nalejú víno... Každý krok je premyslený a nacvičený. Dôležité je, aby každý člen personálu presne vedel, kde je jeho miesto a v akom okamihu má urobiť aký úkon.
Koľko času treba na takýto nácvik?
• Na akciu vybrali renomovaných kuchárov a šikovný personál. Obsluha sa dá takto bez hostí nacvičiť za hodinku – dve.
Akými zákazníkmi sú urodzení hostia?
• Ľudia tejto skupiny sú veľmi kultúrni a znalí gastronómie a stolovania. Nezvyknú mať prehnané požiadavky ako niektoré „rýchlokvasené celebrity“.
Väčšina detailov slávnostnej tabule bola vopred známa, nikto na poslednú chvíľu nevymýšľal a celá večera prebehla veľmi kultúrne a pôsobivo.
Stretli ste sa osobne aj s anglickým princom Harrym?
• Ano, obsluhovali sme ho pri stole novomanželov a počas zvyšku podujatia som mu servíroval aj slovenské vína.
Veľmi mu chutil rizling rýnsky, ochutnal aj ružový cabernet sauvignon a barikovým cabernetom zo Chateau Belá bol priam nadšený. Je to milý a žoviálny človek.
