NOVÉ ZÁMKY. Takto privítal novozámocké publikum slovenský spisovateľ, novinár, textár, básnik a autor hier pre deti a mládež v jednej osobe - Tomáš Janovic.
V utorok 3. júna ho privítala Galéria umenia Ernesta Zmetáka na 3. ročníku Cyklu prednášok a autorských čítaní. Hodinku plnú literatúry, životných múdrosti a najmä humoru mala pod palcom známa slovenská publicistka, dramaturgička a redaktorka Zuzana Belková. Okrem rozhovorov predstavil Tomáš Janovic aj svoju najnovšiu knižku aforizmov Jajkele sa rozpráva s Bohom.
V Novozámockej galérii ste už po druhý krát. Aký je váš vzťah k umeniu?
• Mám veľmi rád výtvarné a hudobné umenie. Asi preto, že vôbec neviem kresliť a ani spievať. Keď som v sále uvidel klavír, naľakal som sa, že budem musieť hrať. Ale umenie je výborný relax. Niečo ako chodenie v prírode, kde sa každý cíti vo svojej koži a ako znovuzrodený. Sám si potrpím na ilustrácii svojich knižiek.
Predstavujete sa ako plachý a veľmi tichý človek, čo však vaši priatelia a známi často vyvracajú. Ako to teda naozaj je?
• Každý by mal robiť, na čo má - a hlavne o svojich prednostiach vedieť. Nikdy som nebol na dlhé rozprávanie, preto som nenapísal žiadnu prózu, ktorá by presiahla tri strany. Každý deň si zapisujem výroky alebo myšlienky, ktoré kade - tade počúvam. Tak vznikajú moje krátke aforizmy a komentáre. Je výhodou vedieť opísať vec zmysluplne a pochopiteľne aj dvoma vetami.
Ako vznikajú humorné poviedky? Musí byť veľmi náročné vystihnúť hranicu, ktorá čitateľov pobaví bez akýchkoľvek trápností.
• Nikdy si poviedky nevymýšľam. Potrebujem podnety. Často len tak s priateľmi posedávame a rozprávame si rôzne zážitky. Vtedy ma niečo trkne a ihneď si to potrebujem zapísať. Mám aj množstvo odložených bločkov a reklamných papierikov, na ktorých sú zapísané zaujímavé myšlienky alebo výroky. Často ma inšpirujú aj noviny či časopisy. To, čo píšem, sa nedá vysedieť. Buď mi to príde na um alebo nie. Nefunguje to tak, že teraz si sadnem k písaciemu stolčeku a musím niečo napísať.
Ako vyzerá správny a kvalitný humor?
• Zmysel pre humor bez trápností, vulgarizmov a urážania je vlastný len inteligentným ľuďom. Buď máš preň zmysel a dokážeš ľudí pobaviť, alebo nie. Starý slovenský humor bol veľmi špecifický a naozaj skvelý. Našim Oscarom Wildom sú jednoznačne porekadlá a príslovia. Vždy si hovorím, že tie museli vymyslieť len múdri a inteligentní ľudia. Terajšie vtipkovanie je o niečom inom. Môj priateľ, český herec Miloš Kopecký vždy hovorieva ,,Humor je najdôstojnejší spôsob ako byť smutný.“ Táto definícia sa mi veľmi páči a vidím v nej kus pravdy.
Čím si práve váš druh humoru získava čitateľov?
• Myslím, že čitatelia pochopia, že si uťahujem najmä zo seba a nie z nich. Dívam sa do zrkadla preto, lebo pomáham sám sebe. Treba odhadnúť, kadiaľ ide tá tenká hranica medzi trápnym, urážajúcim a naozaj zábavným humorom. Nemožno túto veľmi tenkú čiaru prekročiť.
Spoznávajú vás ľudia spoznávajú? Predsa len máte fotografie na zadných stranách učebníc literatúry.
• Minule ma jeden pán na ulici oslovil ,,Pán Dušek, podpíšte sa mi.“ Keď som to rozprával Dušekovi, zistil som, že aj jeho si ľudia na oplátku mýlia so mnou. Obaja máme totižto veľké nosy a fúzy, takže sa celkom podobáme.
