I keď nás v závere túry zastihol dážď, s našim putovaním sme boli spokojní a obohatení o nové pohľady.
ŠURANY. Ráno o šiestej hodine odchádzal náš autobus cez Ostrihom do sopečného pohoria Mátra, ležiaceho na severe Maďarska. Našu túru sme začínali z parkoviska turistického centra Mátraháza. Museli sme si zvykať na nezvyčajné turistické značky, namiesto pásového značenia bolo značenie na plusky alebo mínusky. Cestou sa pridáva ďalšia značka, modrý trojuholník, niekoľkokrát pretneme asfaltovú cestu, prejdeme okolo občasného prameňa (najvyššie položený v Maďarsku).
Vrchol sa blíži pri dosiahnutí parkoviska, posledné metre už zdolávame po ceste. Na vrchole sa nachádza aj reštauračné zariadenie, rôzne stánky so suvenírmi, meteorologická stanica, tesne pod vrcholom je liečebný ústav. Dominantou je TV-veža vysoká 196 m, na ktorú sa niektorí turisti vyviezli výťahom do výšky asi 42 m na panoramatickú rozhľadňu. Z vrcholu sme zostupovali severozápadným smerom žltou značkou, najprv mierne, neskôr strmo až na koniec lyžiarskeho svahu a späť na parkovisko v Mátraháze.
Autobusom sme sa presunuli cez Salgótarján do obce Somosko, odkiaľ je už len na skok hrad Šomoška. Hrad sa nachádza v Cerovskej vrchovine, rozprestierajúcej sa na juh od Lučenca a Rimavskej Soboty. Zrúcanina hradu sa stojí na kužeľovitom čadičovom vrchu 490 m, v tesnej blízkosti štátnej hranice s Maďarskou republikou. Hrad bol postavený koncom 13. storočia a je čiastočne zrekonštruovaný. Pri jeho výstavbe boli použité čadičové kvádre, ktoré sa ťažili priamo v hradnom kopci.
Pod hradom sa nachádzajú čadičové kamenné moria. Najznámejší je 9 metrov vysoký kamenný vodopád, ktorý bol odkrytý pri výstavbe hradu. Tvoria ho päť a šesťhranné pravidelné stĺpy stuhnutej lávy, ktorý patrí medzi európske unikáty. Hradný kopec s kamennými morami a kamenným vodopádom je prírodnou rezerváciou. Z hradu sme zostupovali náučným chodníkom cez Mačaciu do Šiatorskej Bukoviny. Najbližšie nás čaká Manín v Súľovských vrchoch.
Autor: Gabriel Jóžeffi
