zef Banáš.
NOVÉ ZÁMKY. Vstúpil do dverí s úprimným úsmevom a už po jeho prvej vete bola celá miestnosť zaplnená smiechom a nemými tvárami, ktoré s otvorenými ústami počúvali jeho, takmer dvojhodinové, rozprávanie.
Keď som o vás čítala pár zaujímavostí, zistila som, že ste napísal veľa televíznych inscenácii. Mnoho z nich je dokonca vo vysielaní vidieť aj dnes.
• No áno, občas ma prekvapí, keď na svojom účte uvidím o nejaký malý honorár na viac a zistím, že to je za inscenáciu, ktorú som napísal pred dvadsiatimi rokmi a včera ju televízia opäť vysielala. Veľkým paradoxom je, že k inscenáciám ma prividela núdza. Po skončení vysokej školy som začal pracovať, no z vtedajšieho platu som nevedel plnohodnotne zabezpečiť rodinu. Manželka musela zostať doma so staršou dcérou, ktorá bývala často chorľavá, čiže sme museli prežiť z jedného platu.
Tak ste sa rozhodol, že vašu finančnú situáciu zlepší práve tvorba scenárov?
• Vo vtedajšom denníku Smena som našiel inzerát: Československá televízia na Slovensku vypisuje súťaž o pôvodný televízny scenár pre mladých. Za prvé miesto ponúkali 12 000 korún, za druhé 10 000 a za tretie 8 000. Vtedy som manželke povedal, že tá desiatka bude naša. Tak som poslal svoj príbeh do televízie. Veľmi som mu veril, hoci som dovtedy ani len nevidel ako technicky vyzerá taký scenár. A vtedy sa mi podarilo vyhrať nie 10, ale 12 000 korún. Odvtedy som tvoril scenáre.
A vtedy ste si povedal, že keď sú inscenácie úspešné treba skúsiť aj literatúru a vydanie vlastnej knihy?
• Moja prvá inscenácia- Nebráňte vtákom lietať, bola paradoxne zakázaná. Hrala v nej rada špičkových slovenských hercov. Za svoj život som napísal len štyri televízne inscenácie a jeden film. Keď padol režim, prišiel Jaro Filip a naštudoval moju prvú divadelnú inscenáciu- stala sa jeho prvou režírovanou hrou. Potom prišlo obdobie ticha, po ktorom nasledovala moja prvá kniha Lepšie ako včera. Bola to zmes krátkych úvah a esejí.
Takže po konci vášho pôsobenia v politike ste si konečne splnil svoj literárny sen.
• Všetky svoje aktivity v zahraničí som zbalil a zvyšok života zasvätil písaniu . Stal som sa profesionálnym spisovateľom až vo svojich 50 rokoch. V 2007 prišiel môj prvý bestseller Idioti v politike a po ňom Zóna nadšenia preložená do niekoľkých jazykov sveta.
Vo vašich knihách rozoberáte hlavne tematiku kresťanstva Ako ste od politiky prešiel k náboženskej téme?
• Náboženstvo ma zaujímalo odjakživa. Vzťah mocných a bezmocných, mechanizmy manipulácie s ľuďmi sú úplne rovnaké v politike aj v náboženstve. Dnes vidno ako mocní predstavitelia náboženstiev prevrátili pôvodné posolstvo ich zakladateľov a prispôsobili ho svojim potrebám. Ľudia si myslia, že to čo hovoria teológovia je pôvodné kresťanstvo, pretože iné nepoznajú. Preto sa naozaj veľmi teším, že ľudia vďaka mojim knihám začali čítať evanjeliá, v ktorých je to naozajstné kresťanstvo.
Máloktorý slovenský autor dokáže svoje diela predať do zahraničia. Nie ešte aby boli preložené do niekoľkých svetových jazykov . Ako ste to dokázal, že vaše knihy čítajú ľudia po celom svete?
• Možnože mám výhodu v tom, že sa viem pomerne slušne dohovoriť v štyroch jazykoch. Je smutné, že mnoho spisovateľov staršej generácie nepozná žiaden cudzí jazyk. Vezmime si napríklad terajšie výročie nedožitých narodenín Dubčeka. Keďže som mal román o Dubčekovi, pozývali ma rôzne európske univerzity aby som im prednášal o jeho živote. Vedeli, že sa dokážem postaviť a plnohodnotne im v cudzom tom, či onom jazyku rozprávať a odpovedať na otázky. Tam si ma samozrejme aj všimli a ponúkli spoluprácu.
Hovorí sa, že náhoda je blbec. Dá sa to isté povedať aj o prednáške v Dillí, kde si vás všimol najvýznamnejší indický germanista Amrit Mehta?
• Stretli sme sa na jednej recepcii po prednáške v Dillí, no ja som vôbec netušil, s kým sa vlastne rozprávam. Zhovárali sme sa po nemecky a pýtal sa ma na preklady mojich kníh. Poslal som mu Zónu nadšenia preloženú do nemčiny. O pár týždňov mi prišla správa, že by chcel preložiť knihu do jazyka Hindu. Ja som bol v neuveriteľnom šoku, pretože je to tretí najrozšírenejší jazyk sveta a práve Zóna nadšenia je jediný slovenský román predávaný v Indii. Bola to neuveriteľná náhoda.
Zóna nadšenia bola niekoľko krát navrhnutá ako povinné čítanie pre žiakov na hodinách dejepisu. Táto knižka je preložená do piatich jazykov: češtiny, nemčiny, poľštiny, ukrajinčiny a hindu. Pripravuje sa anglické vydanie a prekladá sa do bulharčiny a jazyka pandžáb. Paňdžábštinou rozpráva celý Pakistan a aj tento preklad bol veľkou náhodou v mojom živote. Jedna profesorka dokonca prikázala žiakom na hodine dejepisu prečítať Zónu nadšenia. Je tam podrobne a hlavne pravdivo písaný príbeh socializmu. Ale uvedomil som si, že nechcem byť súčasťou povinného čítania. To predsa žiaci nemajú radi.
Nedávno sa stal váš Kód 1víťazom v ankete Kniha roka 2013. Čo si myslíte, prečo sú práve vaše knihy pre čitateľov lákavé?
• Snažím sa písať pútavo. Inak asi ani neviem písať. Každá jedna kapitola má svoj vlastný príbeh a pointu. Taktiež dávam kapitolám názvy. Je to dôležité v rámci marketingu. Čitateľom v kníhkupectve to príde zaujímavejšie ako len čísla kapitol.
Vašu manželku už prestalo čítanie rukopisov baviť . Číta vašu tvorbu niekto z blízkych a rodiny?
• Majú to ako povinné čítanie. (smiech) Manželku to prestalo baviť, pretože vždy keď som si bol istý tým, čo jej dávam čítať, skritizovala ma a mňa to neuveriteľne vytočilo, ale vždy sa ukázalo, že mala pravdu. Samozrejme však, že rukopis prejde najprv dôkladnou kontrolou a kritikou známych.
Prejdime aj k vášmu súkromiu. Kebyže si máte vybrať tri charakteristické črty osobnosti, ako by ste charakterizoval vašu mediálne známu dcéru Adelu?
• Adelka je neuveriteľne úprimný človek. Taktiež je veľmi obetavá. A neviem či sa to pokladá za dobrú alebo zlú vlastnosť, je neskutočne dôverčivá. Ona je sama taká. Pre čistého je každý čistý. Mnohokrát sa však stalo, že bola až príliš dobrá a ľudia to zneužili vo svoj prospech.
Väčšina známych ľudí si svoje súkromie chráni. Vy však rozprávate o hocakej téme veľmi úprimne a otvorene.
• Spisovateľ si nemôže dovoliť nebyť otvorený. Možno aj preto sú moje knižky tak veľmi čítané. Som v nich úprimný a otvorený. Čitateľ cíti, čo si autor vymyslel a čo naozaj prežil, kde je pravda. Mladý autor, ktorý napísal knihu z čias socializmu ma nepresvedčí práve preto, že to neprežil. Povinnosťou spisovateľa je permanentne hovoriť, že kráľ je nahý.
