LIPOVÁ. Minulý týždeň sa príbuzní a priatelia rozlúčili s Hankou Tóthovou, ktorú ste poznali aj z článkov v Našich novostiach.
Bola samá tajnosť
„Ako dievča sa veľmi rada hrávala s vlasmi a zdobila účesy. Bola vyznamenaná, ale chcela sa stať kaderníčkou. A keď to dosiahla, šla za ďalšou túžbou – písať. Čo si zaumienila, hneď aj urobila. Akoby vedela, že musí svoju cestu prejsť rýchlejšie,“ hovorí starostka Lipovej Tatiana Ölvecká, ktorá Hanku pred necelými 27 rokmi niesla na krst.
„Bola samá tajnosť a prekvapenie,“ pridáva sa Hankina mama. „Zrazu len prišla, že si začala robiť vysokú školu. A potom už jej začali vychádzať články.“
Novinárčina s literárnymi ambíciami
Hanka Tóthová do našej redakcie prišla počas štúdia žurnalistiky na Filozofickej fakulte UKF Nitra. Najbližšie jej boli práve témy, na ktoré je v týždennom kolobehu vydaní najmenej času – vernisáže, besedy, spoločenské podujatia. Ochotne šla medzi mladých ľudí, umelcov, učiteľov. A z každej novinárskej akcie sa vrátila s rovnakým úsmevom. O svojich literárnych ambíciách sa však nezdôverila ani v redakcii. Možno preto sme až doteraz neuverejnili žiadnu jej báseň.
Oplakali každý verš
„Jedného dňa mi priniesla na korektúry rukopisy. Oplakala som každý verš - taká bola maličká a také veľké srdce. Zaradila tam aj svoju prvú básničku ešte zo základnej školy. Aj keď som ju odhovárala, trvala na tom, že Snehuliak v knižke musí byť,“ spomína mama.
„Zdala sa nám byť taká realistka. V živote si všetko vybavovala sama - liečebné postupy, úrady. Až keď na krste knižky čítali jej básne, povedala som si, že túto časť je osobnosti vôbec nepoznám. Nikdy dovtedy neodhalila koľko toho vnútorného citu a krásy,“ dodáva krstná mama.
Riaditeľka Knižnice A. Bernoláka počas krstu knižky H. Tóthovej v letnej Čitárni u Bernoláka. Foto: Ivu Varényi
Mala literárne ocenenia
Hanka Tóthová získala 3. miesto za prózu v súťaži Literárna cena Andreja Červenáka 2011 a 2. miesto za poéziu súťaži Literárna cena Čakanky, rok 2012.
Posledné roky prežila v Nových Zámkoch. Našla si priateľa, zamestnanie, v spoločnom byte strávili prvé aj posledné spoločné Vianoce. Tu našli v zásuvkách aj Hankine ďalšie básničky. Ešte nikto ich nečítal - ani jej rodina na to zatiaľ nenašla silu.
Spoločne s Hankinými najbližšími ďakujeme všetkým, ktorí prejavili účasť, súcit a obdiv k jej maličkej, ale súčasne veľkej osobnosti. Za našu redakciu splácame dlh, ktorý sme doteraz k Hanke mali.
IBA TAK
S dažďom na perách a vetrom vo vlasoch,
lacné šťastie nehľadám
a zostávam tým, čím aj som.
Nehľadám lásku len na chvíľu,
aj keď možno vábivú.
Ja chcem srdce oddané,
ktoré má to, čo ja nie
a vyplní, čo mi chýba,
chcem úprimnú lásku iba!
Podaj mi ruku, nech nekráčam sama,
vykročíme spolu do nového rána
Podaj mi ruku, chcem byť tvojím stredobodom.
Daj mi pusu, a čo bude ďalej, uvidíme potom...
HANKA TÓTHOVÁ
