NOVÉ ZÁMKY. Miestny odbor Matice slovenskej (MO MS) pripravil spomienkový večer k nedožitým osemdesiatym narodeninám Viery Echtnerovej – Pelikánovej (5. máj 1934 – 27.január 2001), ktorá bola významnou osobnosťou kultúrneho života nielen v N. Zámkoch.
Ako si na ňu spomínali
Účastníkov, vrátane Vierkinej dcéry Jany a vnuka Lukáša s partnermi privítala predsedníčka MO MS Mária Malperová. Od začiatku roka začali hromadiť faktografické materiály z činnosti Malého centra kultúry a poznania (MCKaP) - Štefánka, ktoré Vierka založila v roku 1992. Zostavili z nich výstavu.
Štefan Prónay si na Vierku zaspomínal ako na prvú reprezentantku uplatňujúcu občiansky princíp pri vzniku inštitúcií (teraz známe ako tretí sektor), na jej nezištnú ochotu podporovať kultúrnu sebarealizáciu talentovanej, ale aj handicapovanej mládeže z mesta a okolia.
Aj jej zásluhou mesto podporilo vydanie vzácneho diela historika Pavla Horvátha: Anton Bernolák (1762 – 1813), pôvod a osudy jeho rodiny, z ktorého mladí ľudia doteraz čerpajú poznatky.
“Vierka bola útla, malá, a plná energie, pokory, skromnosti, a to vštepovala do zverencov,“ uzavrel Š. Prónay.
Rasťovi Červenému, nadšenému divadelníkovi a recitátorovi, kedysi Vierka odporučila, aby predovšetkým pochopil text.
Zarecitoval Rakvy z Vietnamu od Milana Rúfusa a úryvok básne Mor ho! - preto, lebo Vierka a jeho otec Štefan boli v roku 1968 politicky stíhaní aj kvôli jej prednesu v mestskom rozhlase.
Zrakovo postihnutý Štefan Kiss , tajomník pre vzdelanie a misiu Generálneho biskupského úradu ECAV v Bratislave prišiel v sprievode manželky Silvie a zahral skladby, ktoré mala Vierka najradšej.
Zakladala divadelný súbor
V závere deväťdesiatych rokov Vierka stála aj pri zrode Detského divadelného súboru Bastriguly, ktorý doteraz vedie Aneta Peternai. Deti uviedli časť z dramatizácie hry Maťko a Kubko, ktorú v minulosti naštudovalo MCKaP
Vystúpili bývalé členky MCKaP, pedagogičky Danka Bogdanowicz, Ivanka Švandová a Evka Václavová. Monika Skalová, ktorá žije na východnom Slovensku, vyslovila v liste Vierke vďaku za to, že verí v dobro a lásku a že je úspešná, je jej zásluhou.
Jana Garajová pridala osobné spomienky, ako jej Vierka radila, keď v roku 1993 na podnet Lacka Dráfiho zakladala folklórny súbor Matičiarik, ktorý doposiaľ úspešne funguje.
Vierka naživo
Organizátorky podujatia túžili predstaviť videozáznam z niektorej inscenácie Vierky s deťmi. Zdalo sa to byť nemožné až do chvíle, keď sa zapojil mestský poslanec Juraj Kisely“ „K Vierke chodila aj moja dcéra Zuzka. Máme dokonca natočené video z hry Malá bosorka.“
Róbert Bartusek ho pretransformoval do počítačového formátu, Jozef Palacka so synom Marekom nainštalovali a všetci sa mohli potešiť obraznému stretnutiu s Vierkou. Mala rada život, deti - a my sme mali radi ju.
Podporovala aj predchodcu našich novín
Viera Echtnerová – Pelikánová sa narodila 5. mája 1934 v Sliači. Vyštudovala Štátne konzervatórium v Bratislave, pôsobila v Krajskom divadle Nitra, od roku 1966 na kultúrno – organizačnom oddelení novozámockého Domu odborov.
V nemilosti
V roku 1968 sa dostala do nemilosti a nasledoval vynútený odchod z kultúry k výrobnému pásu v Elektrosvite.
Vďaka Oľge Lichardovej nastúpila do Osvetového ústavu v Bratislave, od roku 1977 pracovala na Obvodnom kultúrnom a spoločenskom stredisku v bratislavskej dvojke.
Ani roky v invalidite neotupili jej záujem o kultúrny život. Demokratické zmeny po roku 1989 aj Vierke Echtnerovej – Pelikánovej priniesli možnosť venovať sa tomu, čo mala rada a čomu umom aj citom rozumela.
Presne 22. januára 1992 založila Malé centrum kultúry a poznania – Štefánka (MCKaP). Sídlom sa stala zanedbaná budova bývalého Domu pionierov a mládeže v Nových Zámkoch.
Priestor pre deti a mládež
Odbornou erudíciou vytvárala priestor pre talentované deti a mládež. Umožnila realizovať sa aj dospelým. Založila Literárny klub Štefánka, Nezávislý klub Antona Bernoláka, spolupracovala s umelcami z Bratislavy, Nitry, s osobnosťami a inštitúciami mesta.
Pripravovala divadelné inscenácie, umelecké pásma slova a hudby, stretnutia s básnikmi, spisovateľmi a osobnosťami ako Svetoslav Veigl, Vojtech Kondrót, Mária Chovancová, Ján Beňo či Anton Srholec.
Organizovala besedy a programy k aktuálnym udalostiam, večery z vlastnej tvorby mladých autorov, členov LK Štefánka.
Pomáhala aj Našim novostiam
Podujatia boli náročné koncepciou, organizačne, finančne aj priestormi, ba aj získavaním spolupracovníkov. Celá váha prípravy, realizácie a zodpovednosti vždy spočívala na osobe Vierky Echtnerovej – Pelikánovej.
Popritom jej nebol ľahostajný ani osud bývalých okresných novín Naše novosti. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia bola kľúčovou postavou poradného zboru šéfredaktorky.
Osobnosť ako Vierka je vždy vzácnosťou v živote spoločnosti. Obohacovala a udávala smer kultúrneho života. Nie náhodou bola v roku 1996 medzi prvými, ktorí dostali Cenu mesta PRO URBE.
EL a MB
