NOVÉ ZÁMKY. Žiadna zatvorená farma či záhrada rodinného domu, ale zelená lúka ďaleko od mestského života, kde človek nájde pokoj a odpočinok. Na jedinej poľnej odbočke z hlavnej cesty sa za stromami skrýva ručne napísaná tabuľa s nápisom: Dolina poníkov. Majiteľkou farmy je neustále vysmiata Iveta Kovácsová
Od malička ste chceli chovať zvieratá – ale nie kone. Dnes sme však na mieste, ktoré sa paradoxne volá Dolina poníkov.
• V šiestej triede som chcela byť zverolekárka a v ôsmej som chcela mať štyri dcéry. Tie mám, len namiesto veteriny mám vyštudovanú špeciálnu pedagogiku. Láska k zvieratám mi zostala. Chcela som chovať všetky domáce zvieratá a robiť pritom hipoterapie, pri ktorých sa využívajú kone.
Fotografie k článku: Lucia Kollárová
V tej dobe o hipoterapiu nebol veľký záujem., tak sme s ňou prestali. Dnes už na poníkoch vozíme deti, väčšinou v predškolskom veku. Tie staršie už mávajú iné záujmy.
Všetko okolo nás je len lúka a lesná cestička. Ako ste našli takéto miesto?
• Často som sa bicyklovala po meste a hľadala nejakú zanedbanú lúku. Tu bola len zelená tráva a pár domčekov okolo. Lúku som si prenajala najprv pre jedného koňa na terapie. Lenže kôň má byť v stáde - tak som sem priviedla koníkov, ku ktorým časom pribudli cudzie na ustajnenie. Dnes ich je desať. Zjesť ich nemôžem, predať ich nemôžem, tak ich mám len pre radosť (smiech).
Kozu na mlieko a husi som chcela vždy. Od malých chovateľov som si na inzerát dokupovala pár kúskov zvierat. Sliepky sa zídu na vajíčka a malé kozičky netreba zabíjať - sú milé a deti ich majú rady. Sú tu s nimi zajačiky, somáre, mačky, strážny pes a jedno prasiatko. Sem tam sa však objaví aj líška. Vlani ukradla 70 sliepok, tri morky a perličky.
Kto vybudoval všetky ohrady, domčeky a celý areál farmy?
• Ako nájomníci tu nemôžeme stavať.Všetky maštale sú len rozoberateľné drevené búdy. Každý deň niekto prišiel a pomohol - najviac moje dcéry, ktoré sem doteraz chodia a starajú sa o zvieratá. Stále niečo staviame a prerábame, v strede areálu som vytvorila kvetinovú záhradku. Ale občas mám nervy, keď kozy prepchajú hlavu cez plot a obžierajú v nej kvety.
V čom spočíva starostlivosť o zvieratá a chod celej farmy?
• Každé ráno prídem nakŕmiť zvieratá. Ony potom zaľahnú a spia celé dopoludnie. Keby niekto šiel okolo, nepočul by ani jedno. Na obed ich vypustím na lúku napásť a potom s nimi zostávam až do večera, keďže máme otvorené pre verejnosť. Niektoré zvieratá majú špeciálnu diétu, lebo im niektoré potraviny nerobia dobre. Niektoré zasa návštevníci prekŕmia a potom veľmi trpia.
Stačí, aby niekto vytiahol z vrecka mrkvu a v tej sekunde je okolo neho kopa zvierat. Potom kričí o pomoc a behá po celej farme. Tak som pred vchodom zaviedla vedro na potraviny, ktoré ľudia priniesli zvieratám na papanie. Tento spôsob bol zatiaľ najúčinnejší.
Ako ste sa dostali k farme pre verejnosť?
• Jedným z dôvodov bola hipoterapia, druhým - príjemné prostredie pre rodiny s deťmi. Keď som mala malé deti, nevedela som s nimi vyjsť niekde do pekného prírodného okolia. Všade pri činžiakoch boli smeti, fajčiari alebo smradiace autá. Neznesiem cigaretový dym, a už vôbec nie v prítomnosti dieťaťa.
U nás je to ako na safari - kto sa chce dostať k preliezkam, musí prejsť cez všetky zvieratá. Ak sa bojí, má smolu. Presne takéto niečo mi v Nových Zámkoch chýbalo.
A aká je reakcia návštevníkov? Väčšina rodičov sa bojí svoje deti pustiť k zvieratám.
• Niekedy je to prehnaný strach, ktorý im však nemôžeme zazlievať. Chodia k nám školáci, návštevníci z cudziny. Ešte sa nestalo, že by nejaké zviera niekomu ublížilo.
Každý rok tu býva výstava a workshopy patchworku. Vtedy sú po celom dvore vystavené výrobky a látky. Minulý rok deti vyrobili krásnu deku pre koňa a vlajku s konskými motívmi.
Vaše dcéry majú rovnakú vášeň v koňoch a zvieratách?
• Keď som vedela, že naša farma sa stane skutočnosťou, kúpila som malého bieleho poníka. Chodievali sme s ním na prechádzky, neskôr začala dcéra súťažne jazdiť. Raz prišla na preteky s koňom, ktorý bol zo všetkých účastníkov najmenší. Práve ten najmenší vyhral preteky a domov priniesol medailu.