NOVÉ ZÁMKY. Stíha štúdium na gymnáziu, súťažný spoločenský tanec, články do študentského časopisu. Píše do novín, spolupracuje s autistickými deťmi a píše o nich súťažné práce stredoškolskej odbornej činnosti. Od svojich štrnástich rokov vytvára choreografie pre novozámockých divadelníkov.
Čo musí vedieť choreograf ochotníkov?
• Najprv hádam tancovať. Od siedmich rokov trénujem v novozámockej tanečnej škole Viva. Takmer každý víkend chodíme na súťaže po Slovensku a Česku, s partnerom Marekom Hamranom sme majstri Brna.
V rodinných a letných táboroch robím animátorku. Občas robím opičky do webkamery a cez skype nacvičujem tance s celým táborom. Vôbec rada organizujem a riadim iných.
Lucia s tanečným partnerom.
V gymnáziu sme mali vlastnú skupinu dievčat Ego. Účinkovali tam baby z triedy a pridala sa aj jedna Američanka, ktorá tu bola na výmennom pobyte. Chceli sme angažovať aj chlapcov, ale neujali sa. Chodili sme vystupovať hlavne pre zábavu, ale zo šurianskeho Talentu sme si odniesli aj diplom za druhé miesto.
Spoločenský a pódiový tanec môžu mať dosť spoločného. Ale prečo choreografia pre divadelné predstavenie?
• Kamarát Marek Lupták sa chystal s divadlom pre dvoch Unisono nacvičiť riadny muzikál a požiadal ma, či by som im nemohla urobiť niečo ako choreografiu. Na kastingu sme vybrali asi desať mladých ľudí. Nakoniec sa z toho projektu stala príliš náročná vec, aby ju naštudovali ochotníci. Moja prvá choreografia sa vlastne nikdy nehrala.
Neodradí to človeka od podobných tvorivých úmyslov?
• Unisono sa síce neujalo, ale počas skúšok si nás všimol režisér Divadla mladých pán Palacka. Skonštatoval, že do práve pripravovaného muzikálu Hlaholika blues by sa hodilo niečo ako tanečky. Vložili tam asi tri spoločné tanečné výstupy, na ktoré som mala vymyslieť choreografiu. Inak v samostatných pesničkách bolo treba upraviť hlavne gestikuláciu a pohyb.
Meno na plagáte po prvej choreografii.
Ako sa s mladými divadelníkmi spolupracuje ešte mladšej choreografke?
• Sú to ochotníci. Hádam okrem dvoch dievčat nikdy netancovali. Hlavne chalani boli dosť zaujímaví, ale od tých sme očakávali tak akurát nohy do pochodu a ruky do Egypťana.
Niektorí boli podstatne starší ako ja. Chodila som na skúšky strašne vytrémovaná, na predstavení som bola viac nervózna ako oni. Ale dopadlo dobre a ja som v pätnástich mala po prvýkrát meno na plagáte a bulletine. Celá rodina bola nadšená, skákala som ako malá.
S Hlaholikou sme chodili po celom regióne. Vždy som ich najprv na generálke zjazdila, aby som ich potom po predstavení mohla pochváliť.
Prednedávnom mala premiéru ďalšia hra sa vašimi choreografiami. Vznikali ľahšie ako tie prvé?
• Vzbura aténskych žien bola ešte väčšia sranda. Lebo pesničky mi dali asi dva týždne pred premiérou a všetky choreografie sme spichli za jediný deň.
Oproti Hlaholike sa zišla úplne nová partia, väčšinou maturanti. Ešte som s nimi nerobila. Rokenrol na Elvisa im spočiatku nešiel - bolo v ňom veľa nôh a rúk a všetkého. Dorábali sme to na generálke a ešte aj pred premiérou. Ale nakoniec dopadla dobre. Premiéra dopadne vždy najlepšie. Len ja som vždy taká nervózna a vyhladovaná, že stojím prvá v rade na majonézový šalát. V matičnom dome na Nábreží majú recepcie s vynikajúcim šalátom, moravskými koláčmi – a tie torty, čo pečú rodičia.... Vydržím kvôli nim aj dvojhodinový folklórny program, hoci to vôbec nie je moja parketa.
Ako sa človek dostane od divadla k spolupráci s autistami?
• Mládež Slovenského Červeného kríža pre nich organizovala benefičný koncert. Pomáhala som s výzdobou a organizáciou, v regionálnom centre som spoznala detičky. Začali sme tam chodiť, brávali sme ich na prechádzky. V rámci projektu Komprax z Iuventy sme sa so skupinou piatich ľudí z SČK rozhodli pre nich vyrobiť senzomotorické pomôcky. Slúžia na rozvíjanie hmatových vnemov a rozoznávanie zvukov.
Originálne sú dosť drahé, ale podľa návodu z internetu sa dajú vyrobiť podobné. Stačí napríklad do kovovej trubice nasypať sušenú fazuľu.
Plánujete spolupracovať aj s dospelými divadelníkmi?
• Chcela by som si vyskúšať robiť choreografiu v naozajstnom divadle, kam sa príde pozrieť široká verejnosť - nielen rodičia a známi protagonistov. Neviem, či sa k tomu môže dostať človek bez takejto odbornosti.
Ale kým by k tomu prišlo, strašne túžim, aby ma po premiére na pódiu vyhlásili ako choreografku a dostala by som kyticu.
