NOVÉ ZÁMKY. Sedemnásťročná Martina Kecskésová je žiačkou osemročného Gymnázia v Nových Zámkoch. Popri študijných úspechoch sa pýši aj niekoľkými majstrovskými titulmi v atletike.
Tvoji rodičia už majú za sebou dlhú atletickú kariéru. Teraz je rad na tebe, aby si prebrala žezlo a pokračovala vo vašom ,,rodinnom športe“
Atletiku začal už môj dedo. Neskôr to od neho prebral otec a na štadióne sa stretol aj s mojou maminou. Ja som sa k atletike dostala už pre šiestimi rokmi, keď ma na tréningu gymnastiky presvedčili, že atletika a ja k sebe patríme.
Ale po prvej súťaži to nevyzeralo tak ružovo.
Bol to beh na 300m, kde som vôbec nevládala a bežala tak extrémne predklonená, že otec ma už už videl na zemi. Vtedy mi povedal, že zo mňa atlétka nikdy nebude.
A dnes je tvojím trénerom a najväčšou oporou.
Okrem toho aj najväčším sponzorom (smiech). V atletike ma podporuje celá rodina, ale práve otec ma dokáže najviac motivovať a podporiť aj keď už nevládzem so silami. Má ma pod dozorom a vytvára pre mňa dokonalé podmienky na trénovanie a podávanie čo najlepších výkonov.
Určite je pri takomto náročnom športe dôležitá aj životospráva.
Je dôležité udržiavať si váhu, pretože čím je človek ťažší tým horšie sa behá. Ale extra špeciálne sa v strave neobmedzujem. Nikdy by som si napríklad neodriekala niečo sladké. To nie. Ale treba dopĺňať cukry napríklad ovocím, a to najmä po náročnejšom tréningu. Taktiež je dôležité pravidelné posilňovanie a dlhý spánok.
Ale pred súťažou treba pritvrdiť.
Práveže týždeň pred pretekmi by mal byť voľnejší. Jeden až dva dni by som mala oddychovať, no na začiatku týždňa si treba dať poriadne do tela a zamakať ako sa len dá.
Ako vyzerá dokonalá výzbroj atléta?
Základ sú botasky- chránia chrbticu a kosti pred silnými nárazmi na zem. Na súťaži sú dôležité tretry- topánky so špeciálnou podrážkou a s klincami na špičke, ktoré zabraňujú pošmyknutiu sa. Samozrejmosťou sú elastické nohavice a dres. Ale na súťaži nie je vôbec dôležité v čom bežíš, koľko to stálo a aký znak to má na sebe- dôležitý je výkon.
Aké sú tvoje doterajšie úspechy? Ak nerátame všetky tie medzištátne preteky.
Za svoj najväčší úspech považujem preteky vo Varšave, kde som už 2 krát behala za mladšie žiačky. Boli tam zástupcovia ôsmich krajín Európy. Prvý krát som skončila na treťom mieste a na ďalší pokus som to vyhrala. Taktiež som viacnásobnou majsterkou Slovenska.
Stalo sa niekedy, že si to s behaním prehnala a utrpela vážny úraz?
Neustále ma na striedačku pobolievajú všetky časti tela. Ale to je úplne normálne. Také vážnejšie bolo zranenie achilovky, kedy som musela na pár týždňov vynechať akékoľvek tréningy.
Dá sa behom a atletikou ako takou uživiť?
Taký Bolt to zjavne dokáže. Ale slovenskí atléti na tej nižšej úrovni nie. Nikdy by som sa nechcela prestať hýbať a cvičiť, ale v budúcnosti to asi nebude beh, čo ma uživí. Pokým som v Nových Zámkoch tak sa tomu dá naplno venovať, ale budúci rok už pravdepodobne dám prednosť štúdiu na vysokej škole.
