NOVÉ ZÁMKY. Dénes Száraz sa tu narodil 11. marca 1979, základnú i strednú školu navštevoval v rodnom meste. Splnil sa mu sen - prijali ho na Umeleckú univerzitu v Budapešti.
Presadil sa u susedov
Pôsobil ako nezávislý herec, štyri roky hral v divadle VÖRÖSMARTY a ďalších budapeštianskych divadlách, neskôr v Debrecíne aj Székesfehérvári.
V Maďarsku sa skutočne preslávil rolou v televíznom seriáli V dobrom i v zlom. Diváci si obľúbili jeho seriálovú postavu, ktorá stelesňuje čistotu a jednoduchosť. „Ľudia potrebujú niečo, čo rozbúcha ich srdcia,“ komentuje Dénes Száraz.
Otec, Dénes Száraz starší, bol kedysi riaditeľom Gymnázia Petra Pázmánya v Nových Zámkoch, zástupcom novozámockého primátora. V Budapešti získal diplom z maďarskej etnografie a žurnalistiky.
Herectvo a šport
„Na základnej škole bol celkom pokojné a tiché dieťa. Ale na gymnáziu, kde sme v tom čase s manželkou obaja učili, sa silou-mocou snažil dokázať, že nepatrí medzi učiteľské detičky.
Napríklad, na všetky prírodovedné predmety mal len jeden zošit na celé štyri roky. Bol členom študentského divadla a v recitácii dosiahol naozaj pekné výsledky.
„Už na gymnáziu som športoval a bicykloval. Ale veľmi som chcel študovať na univerzite v Budapešti. Nikdy som nemal problémy s tým, že som „Maďar zo Slovenska“.
Objavila sa jedna amatérska herecká skupina. Herectvo sa mi okamžite zapáčilo a zamiloval som sa do neho. V Bratislave však maďarská herecká trieda nebola. Veľmi tvrdo som bojoval, aby som sa dostal na školu do Budapešti,“ dodáva Dénes Száraz mladší.
Navštevuje aj Nové Zámky
Vystupoval vo viacerých maďarských divadlách, dokonca aj v hre Anna Karenina. Zo známych hier možno spomenúť napríklad Súboj v Chicagu, Csongor a Tünde, Kabaret, Žena, Revízor, Mária Stuartová a ďalšie. Stal sa aj hercom roka.
„Sme na neho veľmi pyšní. Na ceremóniu prišiel po boku svojej manželky a divákom odkázal, že u ide najmä o tom, aby sa oni v divadle a pri obrazovkách cítili dobre,“ hovorí D. Száraz starší.
V súčasnosti obaja pracujú v Budapešti, takže sa stretávajú pomerne často. S celou rodinou však pravidelne chodí do Nových Zámkov.
Na starých kamarátov mu veľa času nezostáva, radšej sa venuje rodine a športu.
Beh a bicykel
„V roku 2002 som začal behať a v roku 2004 som štartoval na maratóne. Beh nebol pre mňa nijakou životnou zmenou. Pre mňa je šport jednoducho dôležitý a po určitej prestávke sa vrátil do môjho života,“ konštatuje herec.
Vždy keď môže, z Budapešti „ujde“ buď do prírody. Nemá to ďaleko, byt majú v Budíne blízko hôr a lesov.
Je športovec telom aj dušou. Ak má trochu času, obúva bežecké topánky alebo skočí na bicykel. Je dvojnásobným „železným mužom“, miluje triatlon a beh.
Železný muž
V Budapešti sa v auguste chystá svetová súťaž Ironman. Súťažiaci zabojujú o titul „železného muža“ v plávaní na 1,9 kilometra, bicyklovaní na 90 kilometrov a v 21,1 kilometrovom behu.
„Na preteky roka sa tvrdo pripravuje, už teraz je v lepšej kondícii ako kedykoľvek predtým,“ hovorí Dénesov tréner Viktor Tóth.
„Ironman je pre mňa v tomto roku najdôležitejšia súťaž. Pod vedením trénera každý deň tvrdo „makám“ v horách blízko môjho domu. Ak si aj na chvíľu oddýchnem, tak len prechádzkou s mojim dieťaťom na chrbte. Pri takýchto súťažiach je pre mňa dôležitá najmä cesta, ktorá vedie k cieľu - nie umiestnenie.
Po dvadsiatich kilometroch behu mám v hlave celkom prázdno, nerozmýšľam a dostanem sa do zvláštneho stavu. Ako keď meditujem,“ priznáva Dénes.
„S manželkou sme sa boli niekoľkokrát pozrieť na synových pretekoch. Často šoférujem, aby si mohol trochu oddýchnuť. Súťaže Ironman sa konali v Rakúsku a Nemecku. Pozerať sa na jeho trápenie nebolo ľahké. Má však v sebe vytrvalosť, ambície aj silu,“ dodáva otec D. Száraz.
„Sám behávam, celý život som športoval. Sám mu poradiť neviem, preto potrebuje dobrého kvalifikovaného trénera a dobrú partiu. Viem, že to zvládne. Má silu, ambície, po dvoch súťažiach aj potrebné skúsenosti a najmä veľmi chce.“
Blízko k ľuďom
Herec D. Száraz sa na svojich cestách dostal do Kazachstanu, k hraniciam s Čínou. Láka ho ďaleký východ, predovšetkým Čína, Himaláje aj Tibet. Rád by navštívil aj Južnú Ameriku – Brazíliu, Ekvádor, Venezuelu a tropické pláže. Predovšetkým je však umelcom.
„Herectvo pre mňa nie je zamestnanie, odbor či umenie. Vždy s rovnakým vzrušením čakám, keď sa odhrnú závesy na scéne, ozve sa hudba, môžem vystúpiť pred ľudí a ukázať zo seba čo najviac. Keď môžem sledovať ligotavé oči a počuť potlesk. To je môj život. Chcem hrať a hrať, dostať sa blízko k ľuďom. O tom som vždy sníval.
Autor: Ľudovít Telek
