NOVÉ ZÁMKY. Pri príležitosti 69. výročia ukončenia II. svetovej vojny v meste zorganizoval Klub vojenskej histórii Tyrnau spolu s mestom Nové Zámky a občianskym združením Za troma mostami rekonštrukciu bojov za oslobodenie mesta.
V roku 1945, presne 29. marca, boli totiž Nové Zámky oslobodené jednotkami 13. jazdeckej divízie 6. gardového jazdeckého zboru vojsk Červenej armády generálporučíka I. A. Plijeva.
Na bojisku
Na oboch brehoch rieky Nitry v okolí „malého mostíka“ sa okolo obeda sústredilo asi 180 vojakov. Muži aj ženy sa so zbraňami na pleciach prechádzali sem a tam, rozprávali, jedli z obedárov a fajčili cigary či fajky. Niektorí na zemi čistili zbrane. Velitelia v parádnych uniformách a vyleštených čižmách chodili pomedzi davy. Človek chvíľami uvažoval, v ktorom roku sa vlastne ocitol.
Niečo predsa len nesedelo celkom podľa dobového kontextu. Nemci sa družne zhovárali so Sovietmi a Maďarmi, smiali sa alebo telefonovali z mobilov.
Do poslednej guľky
Vojak s hákovým krížom na čiapke z nemeckého guľometného hniezda nám vysvetlil, čo sa bude diať: „Začne sa útok ruských jednotiek cez vodu asi na šiestich člnoch, ktoré nemecké jednotky zlikvidujú. Potom príde na scénu maďarská a nemecká motorizovaná jednotka. Nemeckú napadnú ruské sily z oboch strán. Nemci by sa mali dostať do obkľúčenia,“ hovorí pokojne, dokonca s úsmevom.
Smrti sa nebojí, má vraj rozkaz bojovať do poslednej guľky. „Mám dve možnosti. Buď zomriem alebo sa vzdám. No do ruského gulagu sa mi nechce.“
Kým máš muníciu, žiješ
Okrem Martina Maťaša z Klubu vojenskej histórie Tyrnau v úlohe nemeckého vojaka sme pri prechádzke „frontom“ narazili na štyroch príslušníkov Červenej armády.
Novozámčania Karol Molnár, Kristián Molnár, Zdenek Rákosník a Peter Gyűrűsi sú nadšencami historických bojových rekonštrukcií.
„Zastupujeme Vojenské historické múzeum Pohronský Ruskov. V bojoch budeme obsluhovať protitankové delo ráže 45, ktoré nám požičali z múzea,“ ukazujú hrdo na nebezpečne pôsobiacu zbraň. Zúčastňujú sa rekonštrukcií vojenských bojov už niekoľko rokov.
Peter Gyűrűsi sa do klubu vojenskej histórie dostal trochu netradične: „Pracujem ako kominár. Pri práci u ľudí na povalách pravidelne nachádzam šaty, bedne, vojenské veci, lopatky aj helmy. Do múzea v Pohronskom Ruskove som nosil uniformy a nájdené zbrane, až ma jeho majiteľ oslovil, či sa nechcem zúčastňovať takýchto bojov.“
Tie pravé patria do múzea
Uniformy, ktoré takto nájde, nepatria na historické rekonštrukcie, ale do múzea: „Tie pravé sú vzácne. Repliky historických uniforiem si kupujeme cez internet, zbrane sú zas autentické alebo vierohodné repliky, ktoré rozpredávali filmové štáby,“ dopĺňa Karol Molnár, povolaním mestský policajt. Každý z Novozámčanov má inú uniformu, niektorým sa dokonca na hrudi leskne vyznamenanie:
„Šaržu majú vojaci väčšinou podľa toho, koľko rokov sa rekonštrukcií bojov zúčastňujú. Občas sa prihodia aj nejaké zranenia. Raz mi pri obsluhe tohto dela opálilo vlasy i obočie, dopĺňa so smiechom Peter Gyűrűsi. „Ak sa niečo také vojakovi prihodí, dostane vyznamenanie.“
Všetci svorne tvrdia, že scenár bojov síce poznajú, no ako bude akcia prebiehať naozaj, nevie nik. Takmer všetko je improvizácia. „My to zrejme prežijeme, no tí prví v člnoch všetci padnú,“ dívajú sa so smiechom na rieku. Dobrá nálada prezrádza, že všetko je len dobre pripravenou rekonštrukciou.
