NOVÉ ZÁMKY. Uznávaný spevák a jazzman Peter Lipa vystúpil so svojou kapelou v piatok v Irish Castle Pube. Diváci koncertu zaplnili obe poschodia tanečného baru. Hudobný hosť Peter Lipa, prišiel na pódium s kapelou, zloženou z Michala Žáčeka (saxofón/flauta), Michal Šimkom (basgitara), Robo Rist (bice). Za klávesami sedel jeho syn Peter Lipa mladší.
Koncert odštartovali piesňami zo svetového repertoáru, pokračovali vlastnou skladbou Rozbitý na kusy. „Niekedy je človek vnútorne rozbitý a treba ho pozbierať. A na to sú ideálne ženy,“ povedal P. Lipa. Na záver odohrali niekoľko skladieb z nového albumu Návšteva po rokoch. Piesne otextoval Milan Lasica.
Našla sa aj jedna politická s názvom Večer vo vani. V súvislosti s ňou sa Peter Lipa dotkol aj aktuálnej témy a vyzval divákov, aby išli voliť.
Kapela skvelým výkonom divákov roztlieskala a rozospievala. Od kapely si neutíchajúcim potleskom vynútili ešte dva prídavky.
Koncert Petra Lipu bol prvým z pripravovanej šnúry hudobnáých vystúpení v Irish pube. „Vidím, že Nové Zámky sú dobrá destinácia,“ komentoval spevák atmosféru na koncerte.
Fotogalériu si môžete pozrieť v rubrike Pressfoto v článku
http://novezamky.sme.sk/c/7150492/peter-lipa.html >>
Na pódiu z vás vyžarovala obrovská energia. Je to nacvičená šou alebo je to prirodzené?
• Človek na scéne musí byť v styku s publikom a vyžarovať energiu, aby ju na divákov preniesol - aby bol koncert dobrým zážitkom pre nich aj pre mňa. Trošku ide o nasadenie, ale verím, že je to prirodzené.
Používate triky ako „chytiť“ publikum?
• Triky nie sú. Treba s ľuďmi komunikovať, treba byť úprimný a netreba sa báť. Ľudia to majú radi, ľudia chcú byť zabávaní a vtiahnutí do toho celého. Keby sme len zahrali a odišli, účinok by nebol taký silný. Ľudia potrebujú byť trošku manipulovaní. Prišli preto, lebo chcú niečo zažiť.
Do „deja“ ich vťahujte nielen vy, ale aj úžasní muzikanti okolo vás. Kde ste našli takého skvelého saxofonistu?
• Našiel som ho v Ostrave, rá so mnou už štrnásť rokov a je z Ostravy. A tam som ho aj našiel. V Ostrave mám jedného kolegu, s ktorým som už dávnejšie pred tým hral. Je to klavirista Boris Urbánek a on s ním hrá. Muzikanti sa jednoducho poznajú na celom svete.
A čo ostatní? Kde ste objavili ich?
• Hrajú so mnou už päť – šesť rokov. Človek musí v hudbe žiť tak, že sleduje čo sa deje okolo. Keď vidím, že niekto je dobrý, má chuť, aj ho to baví a samozrejme musí byť aj nadšený tým čo robím ja. A musí so mnou chcieť hrať. Nemôžem si nikoho najať. Tu nejde o nejakých profesionálov, ktorí prídu a remeselne odohrajú. Ide o ľudí, ktorým sa páči, čo robím a potom do toho dávajú svoje umenie. A klavirista je môj syn, to je jednoduché.
Každý umelec má svoju predstavu. Nelíšil sa pohľad vašich kolegov z kapely na hudbu od toho vášho?
• Oni už vedeli čo robím. Išli do toho, ale spolu s nimi sme vytvorili ďalšiu podobu toho môjho. Odkedy sme spolu, nahrali sme ďalšie platne, čiže vznikali nové pesničky a tie sa oni učili a prerábali sme to. Určite ovplyvnili aj oni mňa.
Váš syn hrá vo vašej kapele na klávesoch. Kedy sa k vám pridal?
• Začali sme spolu hrať, keď mal asi dvadsať rokov. Vtedy som zistil, že už celkom vie a keď bolo treba na nejakej vernisáži zahrať jednu pesničku s klavírom tak som ho zavolal. A medzičasom to prerástlo do takejto masívnej spolupráce, že je náš klavirista.
Vždy sa hudobne zhodnete?
• Myslím, že sme sa dohodli. Veľmi veľa piesní, z toho, čo sme aj dnes hrali sme spolu zložili. Takže je to jeho predstava aj moja.
Takže ste spolu ešte na pódiu nemali hudobný konflikt?
• Na pódiu nie, tak už je neskoro. Konflikty musíme riešiť na skúškach a pri stretnutiach mimo. Na pódiu musí všetko fungovať.
Pesničky z vášho posledného albumu otextoval Milan Lasica. Niektoré ste dokonca nahrali aj ako spoločné duety. Postavíte sa spolu v dohľadnej dobe na jedno pódium?
• Bude so mnou spievať 18. apríla v Přerove a začiatkom mája máme v Martine, v Košiciach a v Banskej Bystrici.
Vraj je to sním ako s textárom trochu zložité...
• Na neho sa nedá veľmi tlačiť. Ide to tak prirodzene. Ja mu to tak naznačím a potom som ticho, potom rok nič a potom sa naraz dostavia texty. Je to taký rituál. Nepomohlo by, keby som mu každý deň volal, že kde sú tie texty. Ja sa ani tak neponáhľam. Robím to tak s predstihom, v pohode, takže to má čas.
