Nové Zámka. Amatérsky spisovateľ Dávid Hamran vystupuje pod pseudonymom Šandapal. Vyšportovaný muž, ktorého vášňou je posilňovanie a cvičenie, píše krásne rozprávky, ktorých dej si získa každého čitateľa.
Slovo Šandapal vo mne evokuje Indiánskeho bojovníka , ktorý tancuje okolo ohniska. Čo to vlastne znamená?
Niekto mi raz povedal, že to určite bude turecký nindža alebo dravé zviera a ty si teraz predstavuješ indiánskeho bojovníka. Presne o tomto to je. Šandapal neznamená vôbec nič. Ak vyslovíš to slovo začneš si niečo predstavovať a automaticky ti funguje fantázia. Takže Šandapal je presne to čo si čitateľ predstaví. Ale ak mám byť úprimný, je to skomolenina dvoch slov. Tie však prezradím až na smrteľnej posteli a potom sa všetci dobre zasmejú.
Kedy sa Šandapal rozhodol, že začne písať?
V jedno skoré ráno sme šli s bratom do školy a bavili sme sa o filme, ktorý by sme natočili ak by sme mali strašne veľa peňazí. Mne to nedalo pokoja a tak som celý deň nad tým rozmýšľal. Na konci dňa som prišiel k bratovi a povedal mu, že ten príbeh filmu napíšem. Mňa to tak neskutočne chytilo, že svoj veľký kožený diár som celý popísal. A odvtedy ma to našťastie nepustilo.
Ako je možné, že takýto chlap ako hora dokáže napísať detskú rozprávku?
V období svojej prvej rozprávky som bol veľmi ovplyvnení Pánom prsteňov, Narniou alebo Harry Potterom, ako každý mladý chlapec. A tak aj prvá rozprávka bola fantasy o troch deťoch, ktoré putovali v neznámej krajine.
A z neskutočnej fantasy si prešiel do Nových Zámkov...
Dostala sa mi do uší informácia o veľkolepej novozámockej pevnosti. Samozrejme, že som sa v tom začal vŕtať a zisťoval stále nové a nové fakty. Napríklad aj to, že po oslobodení Nových Zámkov spod tureckej nadvlády sa slúžila omša vo Vatikáne. Tak mi napadlo, že keď má Bratislava svoje rozprávky a povesti, Levoča, Devín, Spiš a vlastne každé mesto s bohatou históriou má rozprávky a povesti, prečo ich nemôžu mať aj Nové Zámky. To sa muselo napraviť.
Všetky príbehy sú teda písané podľa reality?
Miesto, čas, udalosti aj budovy sú v mojich rozprávkach zachované. Dokonca aj niektoré postavy naozaj v tej dobe žili- napríklad kapitán Forgáč. Samozrejme, že sú tam pridané aj iné bytosti, ktoré neexistujú. Zaujímavosťou je, že v mojich rozprávkach si každý nájde svoje vlastné poučenie. Veľmi rád píšem o ľuďoch
Kde nachádzaš inšpiráciu k rozprávkam?
V obrazoch. Raz som videl obraz chlapca, ktorý zberal jablká zo stromu. Ihneď mi začala pracovať fantázia a tak som tento výjav zakomponoval do novej rozprávky. Taktiež veľkou inšpiráciou je hudba- hip-hop a rap, na ktorom som vyrastal. Niektorí umelci majú plytké texty, ale nájdu sa aj takí, ktorí piesňou vyjadrujú hlbokú a naozaj krásnu myšlienku. A ja z nej neskôr vychádzam.
Svoju tvorbu publikuješ na literárnych serveroch a v niektorých časopisoch.
Niektoré úryvky vyšli aj v Šurianskych novinách alebo v Castrum Novum, ale aktívny som najmä na literárnych serveroch, kde ľudia môžu moje rozprávky hodnotiť aj komentovať. Podarilo sa mi dostať napríklad do zborníka zo súťaže Literárny Boom 2013, kde som skončil na piatom mieste. Vyhral som aj Literárne Šurany 2011 alebo Cenu Zlaty Dônčovej, keď som mal 15 rokov.
Ako to chodí v slovenskom literárnom a knižnom priemysle? Musí byť ťažké presadiť sa.
Poznám pár ľudí, ktorí majú naozaj talent, ale téma, ktorej sa venujú nie je pre vydavateľstvá príťažlivá. Málokoho zaujíma regionálna tematika ako moje Nové Zámky, to je príťažlivé len pre Novozámčanov. Zatiaľ posielam svoje rukopisy a čakám na vydanie. Vydavateľstvo je totižto veľmi opatrné pri nových autoroch. Má svoje zázemie a okruh spisovateľov, ktorých v ten daný rok vydajú. Prednosť majú známe mená a zahraniční autori.
Viem o tebe, že by si si chcel založiť vlastné internetové vydavateľstvo.
Existujú autori, ktorých dielo vydavateľstvo nikdy nevydá, pretože téma nedokáže zaujať masu čitateľov. Presne týmto ľuďom s talentom by som chcel pomôcť. Samozrejme bez poplatku, pretože umenie nefunguje tak, že príde boháč bez štipky talentu a zaplatí si vlastnú knižku, ktorú nechytí do ruky žiaden čitateľ.
Aký je rozdiel medzi amatérskym a profesionálnym spisovateľom?
Absolútne žiadny. Poznám amatérskych autorov, ktorí kvalitou ďaleko prevršujú tých ,,profesionálnych“. Akurát amatér nevydal knihu vo vydavateľstve.
Dávid Hamran (22)
Literárnej tvorbe sa začal venovať už v jedenástich rokoch na základnej škole. Jeho rozprávky sa odlišujú od starých, kde dobro víťazí nad zlom a ukazuje , že vždy zvíťazí ten, kto má v hlave a nezáleží na tom, či je to kladná alebo zlá postava. V budúcnosti by si chcel založiť vlastné vydavateľstvo pre amatérskych spisovateľov, aby ľuďom s naozajstným talentom pomohol napredovať.
(LK
