NOVÉ ZÁMKY. Pri príležitosti výročia pripravil literárny klub Generácie pri Knižnici Antona Bernoláka literárne pásmo v réžii Margity Kupčíkovej. Za prítomnosti okolo 60 milovníkov literatúry odzneli v podaní členov Literárneho klubu úryvky z diel P. O. Hviezdoslava.
Mnohí si spomíname na povinné čítanie zo školských čias. Niektorí sme videli jeho diela v spracovaní inscenácií či divadelných hier.
Kto bol Pavol Országh Hviezdoslav?
Pavol Orságh Hviezdoslav ( 2.február 1849 – 8. november 1921 ) sa dostal do dejín slovenskej literatúry ako básnik, dramati a prekladateľ.
Rodiskom Hviezdoslava bol Vyšný Kubín , kde uzrel svetlo sveta ako tretie dieťa v schudobnenej rodine zemana, garbiara a roľníka Mikuláša Országha a Terézie, rodenej Medzihradskej. Pavol mal brata a sestru.
Základné vzdelanie nadobudol mieste rodiska a v susedných obciach Jasenová a Leštiny. Od septembra 1862 bol žiakom prvého ročníka gymnázia v Miškovci. Tam získal aj potrebnú znalosť maďarčiny. Spomínal, že sa musel „bifľovať,“ aby sa zaradil medzi prvých žiakov triedy. Počas štúdia v Miškovci si obľúbil poéziu a diela maďarských básnikov. Po návrate na Slovensko v roku 1865 pokračoval v štúdiu na evanjelickom lýceu v Kežmarku, ktoré ukončil roku 1870.
Počas štúdia na Právnickej akadémii v Prešove sa zapájal do práce študentského literárneho krúžku Kolo. Následne v roku 1875 zložil v Budapešti advokátske skúšky.
V máji 1866 sa oženil s Ilonou Novákovou, dcérou miestneho evanjelického seniora. Otvoril si vlastnú advokátsku kanceláriu v Námestove. Manželstvo bolo bezdetné, po smrti svojho brata Mikuláša si adoptovali obe Mikulášove deti, Jaroslava a Sidóniu.
Privítal vznik Českolovenska
K literárne naplodnejšiemu obdobiu jeho života môžeme pripísať práve dvadsať rokov prežitých v Námestove.
V tvorbe nadviazal na tvorbu slovenských básnikov, najmä Andreja Sládkoviča. Venoval sa lyrike i dráme. Na jeho dramatickú tvorbu mali vplyv diela Williama Shakespeara ako aj Friedricha Schillera.
Súčasťou Hviezdoslavovej tvorby bola aj jeho prekladateľská činnosť. V širokom rozsahu uplatnil poetiku, no obsah a zmysel prekladanej poézie a drámy tlmočil verne a v duchu originálu. Prekladal diela ruských básnikov (Alexander Sergejevič Puškin – Cigáni, Boris Godunov, Kaukazský zajatec a iné), nemeckých básnikov (Johann Wolfgang Goethe – Faust a Friedrich Schiller – Pieseň o zvone), ale aj diela z poľštiny , divadelné hry z angličtiny a z maďarčiny (verše Sandora Petőfiho a hru Imreho Madácha Tragédia človeka).
V máji 1918 viedol slovenskú delegáciu na oslavách 50. výročia vzniku Národného divadla v Prahe. Do svojho prejavu vložil náznak možného blízkeho spolužitia Slovákov a Čechov. Preto koncom toho istého roku nadšene privítal vznik Československa, utvorenie reálnych perspektív pre slobodný rozvoj slovenského národného života. Krátko na to sa v roku 1921 začal rapídne zhoršovať jeho zdravotný stav. Zomrel v Dolnom Kubíne, kde je aj pochovaný.
List P. O. Hviezdoslava písaný J. K. Viktorinovi.
