PESEK. Pivnica založená rodinou Esterházyovcov sa v druhej polovici minulého storočia stala vlastníctvom štátneho majetku.
V 90. rokoch mala viac nájomcov, až sa v roku 2001 stala obeťou požiaru. Vinohrad bol medzičasom znehodnotený.
Bioprodukcia viniča
V roku 2003 sa pivnica dostala do majetku Ladislava Palíka a jeho manželky Kláry, ktorých v medzinárodných odborných kruhoch poznajú ako bioproducentov a presvedčených šíriteľov idey poľnohospodárskej bioprodukcie. Touto cestou sa vybrali aj v pestovaní viniča.
„Vinárstvom sa zaoberám od detstva, ale vo veľkom sa mu venujem iba odvtedy, ako sme pred pár rokmi kúpili pesecký vinohrad. Vždy sme však mali dobré víno. Vyprodukovať ho vlastne nie je príliš ťažké, náročnejšie je skôr plnenie a vhodné konzervovanie biovín. Niekoľko rokov sme sa trápili, kým sme sa to naučili,“ hovorí Ladislav Palík, majiteľ rovnomennej pivnice
Základom je hrozno
„Základom dobrého vína je hrozno. Dobré hrozno je nezlučiteľné s chemickou úpravou. Syntetická látka sa vstrebe do rastliny, ktorá potom nedokáže produkovať potrebnú kvalitu.“
V súčasnosti majú na 15 hektároch vysadených 40 druhov viniča - spolu 60-tisíc koreňov. „Z 26 druhov vyrábame osobité odrodové vína. Popri čerstvých, ľahkých ovocných nápojoch vyrábame aj vážnejšie, mohutnejšie biele a červené vína. Naším cieľom je produkcia odrodovo a miestne charakteristických peseckých vín vynikajúcej kvality,” hovorí Ladislav Palík.
Veľkú časť tvorí ručná práca.
Slamové víno
V peseckej pivnici vyrábajú aj slamové vína. Najstaršia zmienka o slamovom víne pochádza z čias 800 rokov p. n. l. z pera gréckeho básnika Hesioda. Ten opisoval Feničanov produkujúcich víno zo sušených hrozienok známe ako Cypriot Manna. Prvý detailný opis technológie výroby slamového vína však pochádza až z obdobia starého Kartága (1. storočie n. l.). Tento vzácny produkt nazvali „Passum“. Dnes sa mu najviac podobá produkt sicílskeho vinárstva (Moscato Passito di Pantelleria), ktoré má vinice na veternom ostrove Pantelleria v blízkosti afrického pobrežia.
Prvé slamové vína na Slovensku vyrobila spoločnosť Víno Matyšák (Pezinok) zo suroviny ročníka 2002 odrody Veltlínske zelené.
Víno s tradičným označením „slamové víno“ vzniká z nepoškodeného a neskoro zberaného hrozna, ktoré sa pred spracovaním minimálne tri mesiace suší na slame, alebo rohožiach z rákosia, prípadne visí na šnúrach, alebo tyčkách.
Sušia ho na motúzoch
Pri príprave slamového vína hrá hlavnú rolu predovšetkým odroda. Mala by to byť odroda menej náchylná na hnitie. V októbri sme na slamové vín oberali odrodu Cabernet sauvignon (2 100 kg s cukornatosťou 24 °NM.). Hrozno sa musí oberať opatrne a bez poškodenia. Ak sa pri zbere zistí ložisko plesne, treba ho opatrne odstrániť.
Hrozno sušia na motúzoch.
Hrozno sa tri mesiace dosúšalo zavesené na motúziku. V priebehu dozrievania a sušenia vzrastá koncentrácia nielen sacharidov, ale aj kyselín, aminokyselín, fenolových zlúčenín či jednotlivých anorganických iónov. Vysoká koncentrácia sacharidov spolu s vyššou koncentráciou fenolových zlúčenín vytvára inhibičné prostredie pre mikroorganizmy.
Stratí väčšinu vody
Ak dosúšanie prebieha správne, stratí hrozno v priebehu troch mesiacov asi 60 percent vody. V tomto čase sa z bobulí najprv šetrne odstránia zrniečka, rozdrvia sa a potom lisujú. Lisovanie musí byť pomalé, pod malým tlakom.
Získaný mušt sa mierne zasíri a odkalí. Pretože je silne koncentrovaný, odkaľovanie zaberie viac času. Čistý, odkalený mušt následne čaká kvasenie v sudoch.
Po ukončení alkoholového kvasenia by malo víno mať okolo 11 percent alkoholu. Ak víno kvasí ďalej, treba kvasenie zastaviť, lebo príliš vysoká hladina alkoholu by mohla pôsobiť rušivo.
Po alkoholovom kvasení sa víno stočí a nechá ležať v chladnej pivnici. Po vyzretí sa víno, ak je to potrebné, číri, prefiltruje a naplní do fľašiek.
Zložitá výroba, vysoká cena
Slamové víno má niekoľko charakteristických znakov. Vďaka mimoriadnej chuti sa tomuto vínu dostalo cti v podobe plnenia do atypických fľašiek s dlhým tenkým hrdlom a s obsahom 0,2 – 0,375 litra. V súčasnej dobe sa však toto víno objavuje na našom trhu len sporadicky. Dôvodom je dosť zložitá výroba a jej zodpovedajúca cena.
Na výrobu slamového vína sa najčastejšie používajú odrody Rizling rýnsky, Rizling vlašský, Veltlínske zelené, Tramín červený a Rulandské šedé. Z modrých odrôd sú to Frankovka modrá a Cabernet Sauvignon. V Rakúsku a Nemecku sa slamové víno označuje pojmom „Strohwein“, či „Schilfwein“, v Taliansku „passito“. Vo Francúzsku sa stretneme s pojmom „vin de paille“.
