ŠURANY. Slovenské tradície sú jedinečné. Každý región, či každé mesto má svoje špeciality. Fašiangy sú časom veselým, radostným u nás veľmi obľúbeným. Sú časom zábavy, tanca a tiež dobrého jedla. Slovenské fašiangy sa v minulosti na dedine a v meste odlišovali a trochu sa odlišujú dodnes.
O prežívaní fašiangov, fašiangových jedlách, obyčajoch, tajomstvách a všetkom s tým súvisiacom sa rozprávali na Fašiangovom stretnutí návštevníci Mestskej knižnice M. Matunáka v pondelok 17. februára.
Bály, plesy, cechové slávnosti
V rozprávaní sa dozvedeli, že v meste sa fašiangovalo hlavne bálmi a plesmi, zatiaľ čo na dedine to boli maškarné sprievody, v ktorých nesmeli chýbať niektoré zvieracie masky, napr. turoň. Mestské bály mali predchodcu – cechové fašiangové slávnosti, počas ktorých sa prijímali učni za tovarišov (tedaukončili prvý stupeň prípravy na svoje povolanie). Tieto slávnosti mali na starosti cechmajstri a tovariši.
Mäsiarski učni boli prijímaní tak, že sa museli vykúpať v kadi so studenou vodou, do ktorej boli hodené črevá z hovädzieho dobytka.
Garbiari museli vyliezť na strechu domu cechmajstra a stadiaľ skákali do napnutej hovädzej kože, ktorú im držali tovariši. Výsadou cechmajstra bolo strážiť cechové insígnie vo svojom dome a zároveň usporadúvať tieto slávnosti.
Známe ochotnícke divadlá
Šurany nemali svoj špeciálny fašiangový rituál. Boli však známe hlavne divadlami, ktoré nacvičovali nadšení ochotníci. Možno vďaka fašiangovým časom sa v Šuranoch vytvorila tradícia divadelníctva, ktorá ich neskôr preslávila. Šuranci obľubovali tzv. končiny – nedeľa, pondelok a utorok - dni pred Popolcovou stredou.
V okolitých dedinách sa fašiangovalo trochu inak: v Mani pasovali chlapcov Pintou, na Radave pochovávali basu, ale takmer všade sa veľa jedlo.
V knižnici zaujímavosti aj maškrty
Návštevníci podujatia mohli ochutnať šišky a fánky všetkých chutí a druhov: tvarohové, „vodové“, lístkové, pečené, smažené a veľmi chutné.
Dobré jedlo a zaujímavé rozprávanie doplnili úryvky textov z klasickej slovenskej literatúry s tematikou plesov, bálov a fašiangov a básňou šurianskej autorky E. Schronerovej – Karnevalová.
Podujatie pripravili pracovníčky MsK M. Matunáka ako časť seriálu, počas ktorého budú poukazovať na zaujímavosti mesta a okolia, zaujímavých ľudí, ktorí tu žijú a na jedinečné miesta Šurian a okolia.
Autor: JK
