Ampon Chaiyapan a Rung Buasri pracujú ako terapeutky a masérky. Svojou a bezprostrednou „thajskou“ angličtinou nám opísali cestu z vlasti na Slovensko, vyvrátili mýty o sexuálnom podtexte thajskej masáže a porozprávali, prečo nakupujú potraviny až vo Viedni.
NOVÉ ZÁMKY. Ak by ste sa vydali smerom na Košice a potom ešte asi osemtisíc kilometrov na východ, ocitli by ste sa v exotickom Thajsku. Väčšina tropického kráľovstva leží na Malajskom polostrove a v Zadnej Indii. Nachádzame tu najkrajšie pláže sveta, napríklad tú z „rovnomenného“ filmu Pláž s Leonardom DiCapriom. V Thajsku majú tri ročné obdobia – chladné, horúce a monzúnové. Aj v chladnom má vzduch príjemných 26 stupňov Celzia.
Obyvatelia sú väčšinou budhisti. Ich kultúra je na míle vzdialená od tej našej. V chrámoch horia vonné tyčinky, všade kvitnú pre nás exotické kvety a rastú zvláštne plody. Okolo dedín a miest je džungľa. Kravy tu nejedia. Pre Slováka je to vzdialený raj. Aj ľuďom z Thajska tu pripadá všetko rovnako fascinujúce alebo skôr nepochopiteľné a čudné? Spýtali sme sa Ampon Chaiyapan a Rung Buasri, dvoch Thajčaniek, ktoré od konca minulého roka pracujú v Nových Zámkoch.
Všetci boli bledí
Masérky vedia človeku pomôcť od bolesti a dokonca zmierniť rôzne ochorenia. Obe v rodnej krajine získali certifikát, že môžu poskytovať thajské masáže. Tento spôsob terapie má korene v tradičných liečebných metódach používaných už pred 2 500 rokmi. Podľa prastarého umenia sú terapeuti schopní na ľudskom tele rozoznať špeciálne energetické dráhy a body. Dokážu uvoľniť prúdenie lymfy v tele, zlepšiť krvný obeh, odhaliť problémy orgánov v tele.
Štyridsaťšesťročná Ampon sa umeniu thajskej masáže venuje dvanásť rokov. „Učiť som sa začala kvôli kamarátom a známym, ktorí tiež išli do tejto školy,“ hovorí Ampon. „Učili sme sa masírovať, určiť dôležité body a energetické dráhy na tele. Učili nás i základné anglické frázy, aby sme vedeli komunikovať so zákazníkmi.“
Obe terapeutky sa zhodujú, že pri thajských masážach je dôležitá najmä prax. skúsenosti a osvojenie si správneho prístupu.
Klientov masírujú oblečených. „Najmä na Slovensku si mnohí myslia, že thajská masáž sa spája s erotickými a sexuálnymi službami. Tieto dve veci nemajú nijakú súvislosť. Masérky sú profesionálky a vykonávajú iba terapeutickú masáž,“ zdôrazňuje Ladislav Decsi, ktorý nám sprostredkoval s Ampon a Rung stretnutie.
Rung má 37 rokov a thajskej masáži sa začala venovať z osobitného dôvodu: „Učiteľka v škole mi povedala, že ak sa chcem učiť po anglicky, mám ísť do školy, kde získam certifikát thajskej masérky.“ Na Slovensku chce zarobila peniaze pre rodinu. „Najskôr ma prekvapili ľudia. Všetci boli bledí. A potom zima,“ hovorí s úsmevom a ukazuje hrubé ponožky, pod ktorými má navlečené ešte jedny.
Kto sú Ampon Chaiyapan a Rung Buasri?
Ampon sa narodila pri hraniciach Thajska a Laosu. Jej rodina teraz žije v Bangkoku. „Náš vzdelávací systéme je rovnaký ako ten váš. Deti chodia najprv do zariadenia ako vaše škôlky, v šiestich rokoch nastúpia do základnej školy, potom nasleduje stredná, prípadne vysoká škola. Ja som chodila len do základnej, lebo za môjho detstva nebolo celkom obvyklé chodiť na strednú. Po škole som si otvorila vlastný salón, robila som vlasy, mejkap aj nechty,“ hovorí Ampon.
Po skončení školy pre certifikované thajské masérky pracovala na Bali, v Mongolsku, v Malajzii aj na Slovensku. Jej prvou zastávkou v strednej Európe boli Košice.
Rung pochádza z oblasti blízko singapurských hraníc. Strednú školu si dorobila popri práci vo fabrike na výrobu nabíjačiek.
V Thajsku nechala okrem deväť súrodencov a desaťročného syna. Rodina sa jej stará o potomka, ona posiela domov peniaze. „Skypujeme spolu, voláme si a píšeme. Teraz už môžeme spolu komunikovať cez počítač, keďže asi pred ôsmimi rokmi v našej oblasti zaviedli elektrinu,“ s úsmevom šokuje Rung. Dovtedy si vraj doma svietili len sviečkami.
„Nemali sme doma ani televízor. Chodili sme do susedného mesta do jedného domu. Zaplatili sme a mohli sme sa dívať - ale farebný nebol.“ Teraz už majú televízor aj doma, ale ona ho vraj nesleduje veľmi často. „Radšej idem von pozrieť kravy,“ hovorí so smiechom.
Budha ťa počuje cez tvoje srdce
Obe terapeutky sú budhistky. „Tu ľudia chodia každú nedeľu do kostola. U nás nemusíme do chrámu, Budha nás počuje cez naše srdcia,“ tvrdia.
Okrem náboženstva majú dámy i celkom odlišné chute ako my. Slovenské jedlá im veľmi nevoňajú.
„Na oblečenie utrácajú veľmi málo. Ale za potravinami do špeciálnych thajských obchodov sú ochotné cestovať až do Viedne,“ hovorí spolumajiteľka salóna, v ktorom exotické terapeutky pracujú.
„Cez deň hlavne pracujú a varia.“ Na príprave zdravých a čerstvých pokrmov si dávajú veľmi záležať. A vo všetkom musí byť čili,“ dodáva.
„Keď som sem letela, priviezla som si z Thajska 6 kilogramov čili. Zjem jedlo bez čili, ale len jedno denne,“ smeje sa Rung.
Slovenskí zákazníci sú milí
Slovenských zákazníkov si obe veľmi chvália. Na určité „kultúrne odlišnosti“ upozorňuje ich slovenský šéf: „Slováci nie sú zvyknutí dávať sprepitné. Nie že by museli. No v iných krajinách je zvykom, že keď je zákazník so službou spokojný, nechá pracovníkom nejaké drobné. Pre Ampon a Rung to predstavuje symbol úcty a spokojnosti zákazníka. Hoci som im vysvetlil, že tu nie je taký zvyk, stále sa pýtajú, či robia zle.“
Napriek tomu obe vravia, že zákazníci sú naozaj milí a rešpektujú ich pokyny. Thajské masáže sú účinné najmä preto, že sa v tele naozaj rozprúdi energia. Stuhnuté telo zákazníka treba dobre rozpohybovať a zatlačiť na tie správne body.
„Slovenskí zákazníci sú stuhnutí,“ tvrdia obe svorne. A čím viac je človek stuhnutý, tým viac ho môže táto masáž bolieť. Slováci sú však i statoční.
Treba zarobiť pre rodinu
Rung aj Ampon pracujú ďaleko od domova, aby zarobili pre svoje rodiny v Thajsku. „Keby som bola bohatá, vrátila by som sa hneď domov. V Thajsku sa žije viac „easy“ (ľahšie, voľnejšie).“
Domov sa chystajú za rok - dva. Podľa toho, koľko sa im podarí zarobiť. Dovtedy je ich každodenným problémom najmä nastavenie radiátora. „Mne je stále zima,“ tvrdí Rung. Ampon je, naopak, stále teplo.
Slovákov veľmi nepoznajú, von chodia len s ľuďmi zo svojej komunity. „V Košiciach sme chodili na diskotéky, dali sme si pivo a bolo to super,“ opisuje Ampon. V Košiciach je viac salónov thajskej masáže a, prirodzene, i viac Thajčanov. Známych majú aj v Bratislave. „Tu v Nových Zámkoch sme len dve. Okolo diskotéky sme už išli, ale dnu sme zatiaľ neboli,“ komentuje Ampon.
Byrokratické tortúry
Ladislav Decsi, ktorý obe Thajčanky zamestnáva, opisuje odvrátenú stránku ich pobytu na Slovensku: „Najhoršia je byrokracia. Systém udeľovaní pracovného povolenia a prechodného pobytu je najzložitejšia tortúra, akú sme kedy absolvovali. Len na vybavenie prechodného pobytu musíme obehnúť sedem inštitúcií vrátane thajskej ambasády vo Viedni. Niektoré aj viackrát. Obe musia mať výpisy z registra trestov zo všetkých krajín, v ktorých pôsobili.
Absolvovať to každý polrok je pre nás aj pre nich veľmi stresujúce. Najmä preto, že úrad práce sa môže kedykoľvek rozhodnúť, že im pracovné povolenie nevydá a v tom momente stratia nárok na pobyt. Zatiaľ sa nám s tým všetkým našťastie darí bojovať. Ale mnohokrát je to doslova boj s veternými mlynmi.
Dokonca treba urobiť prieskum v siedmich okolitých regiónoch, či na úrade práce nemajú uchádzača o toto zamestnanie. Ak by bol voľný, musíme s ním urobiť pohovor.“
Slováci, ktorí Thajčanky poznajú, vravia: „Sú nesmierne bezprostredné, skromné a pokorné. Je to naozaj iná mentalita, iná kultúra. Sme veľmi radi, že ich tu máme. Svoju prácu robia rady, pomáhajú zákazníkom od bolesti a dávajú do masáží veľa zo svojej vlastnej energie.“
