V sobotu 15. februára o siedmej ráno odchádzame z autobusovej stanice v Šuranoch za krásneho slnečného dňa a o štvrť na deväť vystupujeme z vykúreného autobusu v Bartošovej Lehôtke do mrazivého rána. Nachádzame sa v Kremnických vrchoch v podcelku Jastrabskej vrchoviny.
Nad obcou sa vypína ostrý bralnatý vrch Jastrabská skala 684 m, /chránený prírodný výtvor/, ktorý je významnou dominantou južnej časti Kremnických vrchov.
Tu sa začína aj „žltoznačkovaný“ turistický chodník na vrchol Jastrabskej skaly. Cesta mierne stúpa cez obec. Pokračujeme poľnou cestou v zamrznutom šuchotavom lístí. Po snehu ani stopy. Zaspomínali sme si na vlaňajší rok, keď sme sa v apríli brodili v metrovom snehu zo Skalky cez Kordícke sedlo do Turčeka. Teraz nám nič také nehrozilo.
Na najvyššej hore
Strmo stúpame až k železničnej trati vedúcej zo Zvolena do Vrútok, spájajúcu Pohronie s Považím. Prekročili sme ju a strmým nevýrazným chodníkom traverzom po skalách vystúpime až do sedielka, kde odbočíme vpravo na Malú skalu s vyhliadkou. Vrátime sa späť do sedielka a napokon vystúpime na okraj brala. Stojíme na najvyššej hore Jastrabskej vrchoviny – Jastrabskej skale 684 m. Výška skaly imponuje, vypína sa asi 150 m nad okolitým terénom. Výhľad je vynikajúci. Horizontom sa vlnia hrebene Vtáčnika od čiapočky Veľkého Griča cez Biely Kameň, Vtáčnik, hrebene Štiavnických vrchov od Tanádu po Paradais, pod nimi komíny Žiarskej hlinikárne.
Za šurianskym rodákom
Na opačnej strane zbadáme Kremnický Štós a vedľa cieľ našej túry - Krahulský vrch s rozhľadňou a Trnovník. Hlboko pod nami je kolmá stena a pod ňou železničná stanica Bartošova Lehôtka. Dolu v doline sa tiahne hlavná frekventovaná cesta zo Žiaru do Martina, z Pohronia do Turca. Opúšťame vyhliadku a zostupujeme späť do Bartošovej Lehôtky. V obci sa nachádza kostol z 15. storočia. Autobusom sa presunieme do Kremnice. Mesto leží uprostred Kremnických vrchov obklopené horami a dolinami. Je to pekné, starobylé mestečko s bohatou baníckou a minciarskou tradíciou. Je vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.
Jej vznik je spojený s ťažbou zlata. Historickým centrom mesta je Štefánikovo námestie, kde hlavnou dominantou je mestský hrad s neskorogotickým kostolom sv. Kataríny z 15. storočia a barokovou fontánou. Veľkolepou ozdobou námestia je barokový morový stĺp Najsvätejšej Trojice z roku 1765 až 1772, ako pamiatka morovej epidémie. V Kremnici pôsobil i Michal Matunák, rodák zo Śurian, ktorý bol archivárom mesta Kremnica. Prešli sme historickým námestím popri hrade a za stáleho stúpania sme sa dostali k záhradkárskej osade.
Tunajší vysielač vidieť až zo Šurian
Pokračujeme strmým chodníkom cez hustý les, až k tunelu so železničnou traťou. Za traťou nasleduje ďalšie stúpanie cez redší porast a opäť vchádzame do tmavého lesa pridržiavajúc sa dreveného zábradlia a zápasíme s jeho zasneženým úbočím. Zadychčaní dosahujeme vyhliadkovú plošinu Krahulskeho vrchu 959 m, asi s 12 m vysokou novou rozhľadňou.
Z vrcholu rozhľadne je panoramatický výhľad na celú Kremnicu, v pozadí sa pozeráme na nedávno opustenú Jastrabskú skalu a priamo nad ňou na hrebene Štiavnických vrchov s majestátnym dvojvrcholom Sitna a TV vysielačom, viditeľným aj zo Šurian.
V strede Európy
Na východe vidno lyžiarske stredisko Skalka s TV vysielačom Suchá Hora, hrebeň Flochovej 1317 m, na severe zasnežené hrebene Malej Fatry a Martinské hole. Z Krahulčieho vrchu zostupujeme po zasnežených chodníkoch cez rázovitú horskú obec Krahule, kde obdivujeme krásu ľudovej architektúry obklopenou malebnou krajinou. Pokračujeme do blízkych Piargov, ako sa kedysi nazývali Kremnické Bane. Na Jánskom vrchu, pri kostole svätého Jána Krstiteľa sa zatavíme pri geografickom strede Európy.
Osamelo stojací kostol dominuje svojou zvláštnou osamelosťou a dodnes sa zachoval ako trojloďová halová stavba. Tabuľka na balvane pri múriku starobylého kostola hlása, že tu na Jánskom vrchu nad Kremnickými Baňami je geografický stred Európy. Pomaly sa blížime k autobusu, k radosti z úspešne ukončenej túry sa pridáva ďalšia. Tešíme sa na Záruby v Malých Karpatoch, ktoré nás čakajú o mesiac.
Autor: Gabriel Jóžeffi
