ia asi centimeter.
NOVÉ ZÁMKY. Pred deviatimi rokmi Stanislav Paulicsek vytvoril unikátnu diorámu japonského bojového lietadla, ktoré počas II. svetovej vojny havarovalo v morskej lagúne.
Model ponoril do „akvária“ zmiešaného z niekoľkých odtieňov šampóna. Po ňom to skúšalo ešte pár modelárov. Originál sa však dočkal nasledovníka až teraz.
Dakota vozila aj papalášov
„Veľmi som chcel niečo podobné zopakovať s lietadlom, ktoré je samo osebe môjmu srdcu blízke. Odkedy som začal modelárčiť, z môjho pohľadu je najkrajšia Dakota DC 3 (originál DC 47). Nie je bojovým, ale dopravným strojom. Vozila parašutistov, dokonca papalášov. Jeden exemplár stojí pred múzeom SNP v Banskej Bystrici.
Legendárnou sa Dakota stala pri zásobovaní Berlína počas blokády po druhej svetovej vojne. “ hovorí Stanislav Paulicsek z Nových Zámkov.
Toto je skutočná Dakota na morskom dne.
Model je sériovou stavebnicou v mierke 1:72. „Samotné lietadlo nie je ničím pozoruhodné. Keby malo zaujať na súťaži, musel by som odkrytovať motory, vyšperkovať detaily alebo osadiť ho do diorámy,“ tvrdí modelár.
Z Novozámčana japanológ
Stanislav Paulicsek sa o japonské lietadlá zaujíma od osemdesiatych rokov, Vtedy sa u nás ešte o nich ešte veľa nevedelo, dokonca sa bežne nedali kúpiť ani ich modely.
„Vždy, keď som zbadal lietadlo s červeným kruhom, bol som hotový. V novozámockej knižnici som niekedy v osemdesiatych rokoch našiel knihu o japonských lietadlách rokov 1938 – 45. Messerchmidty, fockewulfy alebo štandardné britské vojnové lietadlá skladá hocikto. Ale značky ako Aiči, Mitsubishi, Nakajima nikto poriadne nepoznal,“ vysvetľuje.
Impulzom k výrobe prvého akvária s havarovaným lietadlom bol akčný film Pearl Harbor. Ďalší model „utopil“ podľa skutočnej scenérie odfotografovanej niekde pri Tichomorských ostrovoch.
Ako havarovať s modelom
Kým sa však z „obyčajného“ lietadla stane verný model vraku, treba sa na ňom poriadne narobiť.
Najprv bolo treba ostrániť „havarované“ časti krídel, trupu a chvosta. V interiéri zostali všetky sedačky. čelné sklo aj astrokupolu hore na trupe musel Stanislav „rozbiť“. Náter prekryl „morskými riasami“ a nakoniec to celé utopil v modrej kvapaline. Ak chcú fajnšmekri študovať detaily, musia šampón presvietiť LEDlampičkou.
Táto havarovala iba do akvária. Foto: (MA)
„Vyrobiť podmorský piesok, aby nebol kalný, je umenie. Spoje lietadla treba lepiť syntetikou, pretože šampón je „umývač“ a vyžerie aj obyčajné lepidlo. Koraly na pozadí treba surovo zaliať do silikónu. Japonci mali nesmierne dobre olietané kamufláže. Nemali dobré farby a slané vlhké ovzdušie ich „vyžralo“ na šrot. Najprv sa poriadne natrápim na takýchto detailoch a potom to celé utopím. Ale v tom je tajomno podmorského modelového sveta,“ vysvetľuje S. Paulicsek.
Model aj s podložkou a skleným „akváriom“ váži asi šesť kilogramov. Výroba zabrala spolu päť dní čistého času. Len ešte týždeň po ponorení lietadlo stále vypúšťalo vzduchové bubliny, ktoré bolo treba odsávať injekčnou striekačkou.
Novozámčania majú japonskú kategóriu
„Na súťaže s takýmito exponátmi nechodím. Naša generácia už pomaly necháva priestor mladším,“ uzatvára. Na novozámockej súťaži modelárov však každoročne osobitne hodnotia aj kategóriu japonských lietadiel.
Novozámocký modelár - japanológ. Foto: (MA)
„Som rád, keď niekto prinesie na súťaž lietadlo, ktoré bolo menej známe, ale perfektne vypracované. Vždy ma niekto prekvapí – osobitne Česi sú majstri v modeloch. Minule jeden doniesol model plavákového zásobovacieho Kawaniši. V mierke 1:72 je to už poriadna lopata,“ vysvetľuje.
„Počas druhej svetovej vojny nalietali medzi poľnými letiskami tichomorských ostrovov tisícky míľ. Veľa pilotov skončilo bez paliva v mori alebo s lietadlami zaborenými v džungli nejakej Novej Kaledónie, kde ich nikto nikdy nenašiel.“
Lietadlá do akvária
Ani rybičky u Paulicsekovcov neprišli skrátka. V akváriu sa preháňajú okolo malého Boeingu Peashooter, ktorý bol populárnym v medzivojnovom období. Kamarátovi dal do akvária model vojnovej americkej „superpevnosti“ B 17. Má takmer pol metra.
„Neďaleko Filipín je záliv, kde sa odohrala jedna najväčších námorných bitiek druhej svetovej vojny. Dodnes tam trčia nad hladinu stožiare lodí, potápači tam z vody vyťahujú tachometre a výškomery lietadiel. Vyrobiť kus takejto scenérie by už bol riadny kumšt. Ale v dohľadnej dobe to asi nehrozí,“ predpovedá Stanislav Paulicsek.
Aj rybičky si prišli na svoje. Foto: (MA)
Prednedávnom českí modelári prišli s nápadom zostaviť scénu z amerického prístavu Pearl Harbor po útoku japonského letectva, ktorý v podstate začal japonsko - americkú vojnu.
„Predbežne ma oslovili s ponukou na spoluprácu, ale nakoniec neviem, či tento zámer vôbec dotiahli do konca,“ uzatvára novozámocký modelár.
