ŠTÚROVO. Zsolt Erőss bol prvým maďarským horolezcom, ktorý v roku 2002 zdolal najvyšší vrch sveta, Mount Everest. Svetobežník a horolezec sa narodil v rumunskom meste Csikszerda.
Zdolal desať osemtisícoviek a právom patril medzi najúspešnejších horolezcov z Maďarska. Na Lhotse (8516 m) v roku 2011 a o dva roky na to na Kangchenjungu (8586 m) dokonca vyliezol s umelou nohou.
Zsolt Erőss svoju výstavu v Štúrove už nestihol. Foto: (LT)
Nešťastie v Tatrách
Vo Vysokých Tatrách sa horolezcovi stala nehoda. V roku 2010 mu museli amputovať pravú nohu po koleno. Dostal protézu a ešte vtom istom roku sa opäť vydal do hôr. Hovorieval, že človek vraj nemôže za takéto nešťastia viniť hory. V ten deň jednoducho nebol v správny čas na správnom mieste.
V roku 2013 podnikol expedíciu na Kangchenjungu, z ktorej sa už nevrátil. Za nezvestného ho vyhlásili 22. mája. Predtým mal ešte prednášku v Ostrihome, ďalšiu prednášku v Štúrove už nestihol.
Putujúca výstava
Návštevníci si môžu pozrieť napríklad horolezcov spacák, osobné veci, dokumenty, kabát či dokonca jeho protézu. V decembri videli expozíciu v Košiciach, potom sa presunula do Tornale, od januára bola otvorená v Štúrove.
Projekt zrealizovali horolezcovi obdivovatelia, ktorí chceli na Zsolta Erőssa spomínať inšpiratívnou výstavou namiesto zapálenej sviečky. Meno výnimočného dobrodruha si uctili i v jeho rodnej Csikszerde, kde po ňom pomenovali športovú halu.
Horolezcova manželka pri rozhovore. Foto: (LT)
Na otvorenie pamätnej výstavy v Štúrove prišla i jeho manželka Hilda Sterczerová.
• Ako ste sa zoznámili so Zsoltom?
Naše prvé rande sme si naozaj dohodli na horách. Obaja sme totiž hľadali priateľa, ktorý sa venuje lezeniu po vrcholoch.
• Okrem toho, že bol zanieteným horolezcom - aký to bol vlastne človek?
Zsolt nebol zanietený. Jednoducho len našiel šport, ktorý robil rád a na ktorý mal správne schopnosti.
Po amputácii nohy sa hneď sústredil na svoje nové poslanie – propagovať aktívny spôsob života. Inak bol skromný, tichý, pravý sedmohradský človek. Okrem prednášok rozprával málo, rád sa motal vo svojej záhrade a v dielni.
• Režisér Koloman András nedávno o Zsoltovi Erȍsovi nakrúcal film s názvom Panter snehu sa postavil na nohy. Bolo ťažké pustiť si do života kamery?
Spočiatku som bola veľmi proti prítomnosti filmového štábu. Nebolo mi jedno, že sa stretnem s manželom za prítomnosti kamier a cudzích ľudí. Nakoniec som privolila a film sa podaril veľmi dobre.
• Novinár András Földas o ceste Zsolta Erȍsa do Himalájí napísal knihu. Podarilo sa obom zachytiť Zsoltovu pravú tvár?
Vo filme toho ukázali viac. V knihe zase zachytili jeho osobnosť. Obe diela spolu zobrazujú čím Zsolt bol.
• Tragédia vášho muža bola prípadom, keď jeden horolezec chcel pomôcť druhému. Dá sa tomu zabrániť? Aký je váš názor?
V takýchto okamihoch všetko závisí od mnohých vecí. Ak by sa iba jedna stala inak, možno by Peti a Zsolt ešte žili. Napríklad, keby nebolo také zlé počasie na vrchole...
Fotogalériu si môžete pozrieť v rubrike Pressfoto v článku
http://novezamky.sme.sk/c/7100466/pribeh-horolezca.html >>
• Mnohokrát ste liezli spolu so Zsoltom. Svadobnú cestu ste mali na Kilimandžáre, boli ste v Afrike. Je na výstave fotografia, na ktorú vy sama rada spomínate?
Dostať sa do Afriky bolo mojim detským snom. Tanzánia je veľmi krásne miesto. Bol to obrovský zážitok. Jeden deň sme boli v pralese a o pár ďalších sme už stáli v snehu na vrchole Kilimandžára.
Veľmi blízka mi je napríklad fotka z Broad Peaken. Bola to zážitková cesta, na ktorej nás čakalo veľa pozitívnych prekvapení a veľmi dobré počasie.
• Aké je to byť manželkou horolezca?
Horolezcova manželka je tiež najmä manželka a matka. Podobe ako iné, aj ona upratuje, varí a vychováva deti. Ale je viac sama. Veľa znamená, keď majú partneri spoločné hobby. Keď sme liezli na hory, boli sme lanom pripútaní jeden k druhému.
• Čo bolo ťažšie: čakať doma alebo s ním byť na vrchole?
Ľahšie bolo, keď sme spolu liezli. Hore človek nebezpečenstvo vidí, ale doma si predstavuje veci horšie, ako reálne sú.
• Zsolt Erőss bol muž so železnou vôľou, milovník hôr a prírody. Stal sa legendou už pred smrťou. Vravel, že keď v horách stratí kamaráta, sám bude nosiť jeho batoh a povie ľuďom, aký bol statočný.
Keď Zsolt v horách stratil priateľa, úprimne rozprával ľuďom o jeho statočnosti. Bol jednoduchý, prirodzený. Hory ho naučili sebapoznaniu, disciplíne a láske k prírode.
Táto výstava je pamiatkou na neho. Je pre ľudí, ktorí majú radi hory a prírodu.
Autor: Ľudovít Telek
