Nedeľa, 24. september, 2017 | Meniny má Ľuboš, Ľubor
Pridajte si svoje mesto

V stredoveku poznali vianočku, vianočného biskupa i Vianočnú muziku. Lenže tá sa jedla

Sviatočná večera bola však u šľachticov a zemepánov omnoho štedrejšia ako u chudoby. Na vianočných stoloch sa objavovalo jedlo, ktoré bolo bežné i cez rok. Jedlo sa vo väčšom množstve a s pridaním lepších surovín.

Sviatočná večera bola však u šľachticov a zemepánov omnoho štedrejšia ako u chudoby. Na vianočných stoloch sa objavovalo jedlo, ktoré bolo bežné i cez rok. Jedlo sa vo väčšom množstve a s pridaním lepších surovín.

Stredoveké Vianoce sa v mnohom odlišovali od tých dnešných. Viaceré vianočné jedlá, tradície a hry už dnešní ľudia nepoznajú. Veľa o tom vie Monika Martinisková z Ústavu archeológie a muzeológie na Masarykovej univerzite.

Vianoce v stredoveku oslavovali všetci, bohatí i chudobní. Každý chudák a človek v tiesni bol na Štedrý večer vítaný. Dostal jedlo, niekedy aj peniaze.

Inak večerali páni, inak chudoba

Vianočným zvykom bolo v tom čase darovanie jedla zemepánmi a šľachtou chudobnejším. Z panského stola pre nich uvoľnili bochník chleba a tanier mäsa.

Na vianočných stoloch vyššej šľachty sa objavovali vyberanejšie jedlá. „Nechýbala diviačia hlava s rozmarínom, jablkom či pomarančom. Časom bolo toto jedlo v novoveku nahradené ozdobeným pávom,“ hovorí Monika Martinisková z Ústavu archeológie a muzeológie na Masarykovej univerzite.

Netypickými jedlami podávanými počas Vianoc na stoloch šľachty boli najmä labute, volavky, srny, kapry a šťuky. Všetky typy mias sa podávali na rôzne spôsoby.

Vianoce bez sladkých voňavých koláčikov si nevedeli predstaviť ani vtedy. Objavovali sa predovšetkým vianočky a perníky. „Vianočky bývali veľké biele chleby bez cukru. Prikryté obrusmi sa dávali na stôl. Vedľa nich bol nôž, každý si mohol odkrojiť toľko, koľko chcel. Slávnostné koláče robili z cukru a do tvaru ľudskej podoby. Tvarovali ich aj do podoby vtákov a následne ich prikryli perím,“ priblížila vianočné sladkosti Monika.

Vianočná muzika a anízové koláčiky

Páni si vo vianočný čas radi pochutnali na ovocnom dezerte, nazývanom aj Vianočná muzika. Príprava tohto dezertu nie je náročná.

„Usušené slivky, jabĺčka, hrušky či marhule rozvarili so škoricou, badiánom, klinčekmi, vanilkou a citrónovou kôrou. Takúto uvarenú zmes prelisovali cez plátno či cedník. K zmesi sa pridal slivkový lekvár, hrozienka, orechy a nastrúhaný perník. Všetko sa spolu povarilo a ochutilo medom,“ prezradila starú receptúru.

Typickou vianočnou sladkou pochúťkou sú aj dnes anízové koláčiky. Poznali ich už v stredoveku. Pôvodne vraj pochádzajú z južného Nemecka, kde ich piekli nielen na Vianoce, ale i cez rok. „Najstaršie nálezy datujeme do 14. storočia z územia Švajčiarska. V ostatných častiach Európy sa tieto koláče podávali iba pri zvláštnych príležitostiach,“ povedala.

Hovorí, že sladká kaša štyroch farieb - zelená, čierna, biela a žltá - sa podávala aj pri iných slávnostných príležitostiach. Naopak, medzi netypické sladké jedlá patrili v stredoveku medové certle, peciválky, teda buchtičky plnené makom, škvarkové cukrovinky, medáky a iné.

Mäso, ryby a obľúbené víno

Ani dnes si nevieme predstaviť Vianoce bez kapra. V minulosti podávali počas Vianoc rôzne druhy rýb. Ich úprava bola však odlišná. Upravovali ich väčšinou opekaním nad ohňom. Podávali k nim rôzne omáčky. „V susedných krajinách na Štedrý deň pripravovali rybaciu polievku z chvosta a hlavy. Zahustená bola svetlou zásmažkou,“ povedala Monika. Tvrdí, že zverina bola drahým darom i v stredoveku. Objavovala sa však častejšie ako dnes.

Obľúbená vianočná kapustnica sa varila zriedkavejšie, dokonca takmer vôbec. Tradičnou a veľmi obľúbenou polievkou počas sviatkov bola hubová polievka.

V stredoveku sa vo veľkom popíjalo víno. „Víno, ale aj pivo popíjali pri rôznych príležitostiach. Vždy však vo veľkej miere. Veľká výdrž v pití bola znamením pravého rytiera. Objavovali sa dokonca aj pijácke cechy,“ hovorí.

Vianočná hostina kráľov a chudoby

Stredovekí králi večerali vo veľkom. Anglický kráľ Ján mal v roku 1213 hostinu, na ktorú si objednal veľké množstvo jedla. „Objednávka obsahovala 24 veľkých sudov vína, 200 kusov prasiat, tisíc sliepok, 500 libier vosku, 50 libier čierneho korenia, 2 libry šafranu, 100 libier mandlí a iné koreniny,“ hovorí Monika. „A keďže sa bál, že by toto množstvo nestačilo, prikázal doviesť ešte 10-tisíc nasolených úhorov,“ dodala.

O niekoľko rokov neskôr, v roku 1289 usporadúval Richard zo Swienfieldu, biskup z Herefordu, vianočnú hostinu pre 41 hostí. Pozostávala z troch chodov. „Hostia zjedli takmer tri vozy hovädzieho, dve teľatá, štyri lane, štyri prasiatka, šesťdesiat kusov hydiny, osem jarabíc, dve husi, rovnaké množstvo chleba a syra, štyridsať galónov červeného vína a štyri galóny bieleho vína,“ uviedla.

Aj večera chudobnejších pozostávala z niekoľkých chodov. „Jedli oblátky s cesnakom, šípkovým džemom alebo inou plnkou, hubovú polievku, kubo s krúpkami alebo s hubami, kašu z prosa, krupice alebo hrachu a múčne pokrmy,“ tvrdí.

Vianočný biskup a jasličky

Počas adventného pôstu sa, tak ako aj dnes, nesmelo jesť mäso. Zakázaná bola konzumácia všetkých zvieracích produktov, či už mlieka, masla, alebo syra. Aj vďaka tomu bola potom vianočná hostina taká veľkolepá.

K vianočným tradíciám patrí už od polovice 14. storočia celodenný pôst. Držal sa až do východu prvej hviezdy.

Tak ako pôst i jasličky sú symbolom Vianoc. Jedny z prvých vytvoril vraj svätý František z Assisi v jaskyni pri meste Greccio. „Do 16. storočia jasličky pozostávali z troch figúrok - dieťaťa a dvoch zvierat, ktoré držali malé dieťa v teple. Až na prelome 16. a 17. storočia sa k týmto figúrkam postupne pridáva Panna Mária, Jozef, pastieri a iné postavičky,“ povedala muzeologička.

S tradíciou vianočného biskupa sa dnes už nestretávame. Jej korene siahajú až do 12. storočia a inšpirovaná je masakrou nevinných, ktorú spáchal Herodes. „Mladí chlapci boli volení v škole alebo v kostole za biskupa. Chlapec, ktorého zvolili za biskupa, bol oblečený do rúcha a slúžil ceremóniu, pri ktorej sa modlil. Po ceremónii išiel do procesie, kde dostával peniaze a jedlo. Vianočný biskup mal právo oddávať mladých ľudí. Tí mu za to dávali rôzne druhy odmien. Ak odmena nebola dostatočná, biskup mladú dvojicu udrel vrecom naplneným popolom, ktoré skrýval pod rúchom. Takto uzavreté manželstvo trvalo jednu noc,“ hovorí. Táto tradícia sa udržala i v 14. storočí. Dnes ju však už nepoznáme.

Hry počas Vianoc

Na rozveselenie ducha počas Vianoc sa hrávali rôzne hry. Jednou z nich bola hra v kocky, ktorú poznáme aj dnes. Hrávali ju predovšetkým králi a vtedajšia cirkev sa ju vraj snažila mierne potláčať.

Vo vianočnom čase sa často konal medzidedinský futbal alebo iná hra. „Nebol cenzurovaný žiadnymi pravidlami a často pri ňom dochádzalo k zraneniam a fatálnemu správaniu. Svedčia o tom rôzne ospravedlňujúce sa podpisy a ospravedlnenia na súde, týkajúce sa práve medzidedinských alebo medzimestských hier,“ uviedla.

„V severnej časti Európy chodili od 25. decembra do 1. januára mladí muži okolo polnoci po dedinách a mestách. Prezliekli sa do masiek za duchov, trolov a zlých diablov a strašili ľudí,“ prezradila ďalšiu typickú vianočnú stredovekú hru.


  1. Voľby do VÚC 2017 Nové Zámky, Komáro: Zoznam kandidátov na poslancov 139
  2. Prípadom zavaleného chlapca sa zaoberá inšpekcia práce 67
  3. Do Nových Zámkov prichádza známa tvár 49
  4. Polícia pátra po nezvestnom Jurajovi z Rastislavíc 47
  5. Dvory po vysokej výhre vonku poskočili na špicu 20
  6. Súťaže ObFZ Nové Zámky 15
  7. Kam za futbalom 15
  8. Tragická dopravná nehoda si vyžiadala dva mladé životy 14
  9. Naháňačka a blokáda cesty ako z filmu. Policajti zadržali podozrivých 12
  10. Bilkó chytil dve penalty 9

Najčítanejšie správy

Nové Zámky

Voľby do VÚC 2017 Nové Zámky, Komáro: Zoznam kandidátov na poslancov

O zložení krajského zastupiteľstva a predsedovi samosprávneho kraja rozhodnú občania vo voľbách 4. novembra. Pozrite si, ktorý kandiduje v okresoch Nové Zámky a Komárno.

Prípadom zavaleného chlapca sa zaoberá inšpekcia práce

Nešťastie, pri ktorom prišiel o život mladý muž, bolo nutné podrobiť následnej kontrole. Teraz ho má na stole inšpekcia práce.

Do Nových Zámkov prichádza známa tvár

Mikešovo miesto zaujal ladislav Lubina

Polícia pátra po nezvestnom Jurajovi z Rastislavíc

Novozámockí policajti žiadajú verejnosť o pomoc pri pátraní po nezvestnom mužovi.

Blízke regióny

Firma chce zameniť pozemky a zastavať zelené parkovisko na nábreží

Obetujú poslanci pozemky so stromami pri rieke, aby zachránili zelenú plochu na Podzámskej ulici?

Voľby do VÚC 2017 Trnava: Kandidáti na poslancov

Pozrite si kompletný zoznam kandidátov na poslancov vo voľbách do VÚC 2017 v obvode Trnava.

Gymnazista z Levíc je najmladším tanečníkom televíznej šou

Filip Buránsky (18) získal základy v levickom klube Junilev. S tancom začínal ako osemročný.

Heroín, kokaín, extáza a vedrá marihuany. V Maduniciach bola razia

Drogy má ešte potvrdiť expertíza. Pán „domáci“ všetko dobrovoľne vydal a nekládol odpor. Z marihuany mal vyrábať rôzne masti a ponúkať ich na sociálnych sieťach.

Na hradby použili asi 20 miliónov tehál, ich záchranu ocenili

Výročnú cenu časopisu Pamiatky a múzeá za rok 2016 získalo v kategórii „Obnova“ mestské opevnenie v Trnave.

Všetky správy

Z KĽDR hlásili slabé zemetrasenie, už nehovoria o výbuchu

Otrasy najprv pripisovali ďalšiemu možnému testu.

Sagan: Okruh? Načo by som si ho dnes išiel pozrieť, veď zajtra ho uvidím

Peter Sagan v nedeľu zabojuje o tretí titul majstra sveta za sebou. Už nemám čo stratiť, hovorí.

Zarába rekordne veľa, ale žije ako vojak. Stačilo, hovorí Madonna

Trvá dvadsať minút, kým jej po koncerte prestane pískať v ušiach.

Nórsky divák nevedel, že Sagana na Tour de France vylúčili

Mnoho vlajok, hluk i emócie. Ľudia v Nórsku si majstrovstvá sveta v cyklistike užívajú.

Kam vyraziť