Sobota, 19. august, 2017 | Meniny má Lýdia
Pridajte si svoje mesto

Koledníci účinkovali na námestí, v školách aj obchodoch

V minulosti chodili koledovať hlavne chudobní a deti.

Na novozámockom Hlavnom námestí.(Zdroj: (MA))

Koledovanie v období Božieho narodenia a Nového roka je obradom hlboko zakoreneným v celej Európe aj za jej hranicami, teda všade tam, kde sa usídlili európski kolonisti. Napriek úpadku tejto tradície v niektorých rodinách pretrváva naďalej.

Univerzálny obrad

Spievanie kolied je jeden z univerzálnych obradov. Koledy boli po mnohé stáročia ako i dnes neodmysliteľnou zvukovou kulisou každoročne ozvláštňujúcou vianočné sviatky.

Pieseň spievaná len v týchto dňoch roka im dodávala vždy znova neopakovateľnú atmosféru. Umocňovala vzácnosť chvíle a pocit spolupatričnosti prostredníctvom želania dobra a šťastia v nadchádzajúcom roku.

Dnešná dominanta Vianoc sa týka akéhosi uzatvorenia jednotlivca v rodinnom kruhu, nechýba tradičný stromček, štedrovečerná kapustnica.

Vytrácajú sa však predtým nenahraditeľné zvyky slávenia sviatku narodenia Krista. Jedným z nich je i spievanie vianočných kolied, ktoré umocňovalo príjemnú a po-vznášajúcu atmosféru Vianoc. V niektorých rodinách však tento zvyk nezanikol.

„Spievame vždy po štedrej večeri koledy s celou rodinou. Manželka hrá na klavíri a ja s deťmi spievam aj viac ako hodinu,“ povedal Pavol Miklík. Nespieva sa však len v rodinnom kruhu. „Pred odchodom na polnočnú omšu sa zídeme tri rodiny so susedstva a vždy si najznámejšie koledy zaspievame," povedal Ján Karas z Trenčína. Vianočné koledy ale ľudia väčšinou spoznávajú sprostredkovane z televízie či rádia.

Koledy v našom regióne sa formovali už od 17. stročia. Citeľnú stopu na nich zanechali viaceré historické, etnické a celoeurópske vplyvy.

Viacero významov

Slovo koleda má však veľmi staré korene a dodnes sa s ním spája viacero významov. Označuje nielen piesne spievané v období Vianoc, ale i hovorené vinše a želania hojnosti a hospodárskej prosperity. Koledou sa nazývala aj obchôdzka, s ktorou sa spájalo spievanie piesní a recitovanie vinšov. Koledou bežne označovali aj v trenčianskom regióne odmenu, ktorú dostávali koledníci od členov navštívenej rodiny.

Koledy sa spievali aj v kostole ako umelé duchovné piesne ospevujúce legendu o Kristovom narodení. Spievalo sa ale aj v rodinnom kruhu.

Fotogalériu koledníkov si môžete pozrieť v rubrike Pressfoto v článku

Koledovanie kňazov a žiakov v mestách sa postupne rozšírilo medzi rozličné vrstvy obyvateľstva a napokon sa stalo doménou dedinského prostredia. Účastníci obchôdzky používali rozličné rekvizity, ako napríklad hviezdu, maketu hada, prenosný betlehem z dreva či papiera, kolísku a podobne.

Koledníci sa preobliekali do rôznych kostýmov.

Napríklad stvárňovali postavy Herodesa, ďalej Márie a Jozefa, anjelov či Kuba, nazývaného aj Starý, ktorý bol oblečený v kožuchu prevrátenom naopak, alebo v kostýmoch Troch kráľov s papierovými korunami na hlavách. Takto preoblečení obchádzali domy.

Niektoré koledy a piesne boli u obchôdzkárov také obľúbené, že ich ľudia označovali podľa refrénov. Refrény typu Oj, daj Bože, Hej! Koleda! sa v obchôdzkových piesňach spievali aj v oblasti Trenčína.

Spojenie sviatkov

Vianoce a sviatok Nového roka sú časovo veľmi blízke, a to zapríčinilo aj zmenu podoby dnešných kolied.

Veľa kolied sa však i v minulosti v našom regióne týkalo prepojenia novoročia s motívmi narodenia Krista.

Vzťah duchovného sveta mal v rozličných cirkvách u kolied rôzny význam. Pravoslávne náboženstvo bolo najtolerantnejšie k starým ľudovým obyčajom a poverovým predstavám.

Naproti tomu katolícka cirkev sa im snažila dať kresťanský obsah. V oblastiach s prevládajúcim evanjelickým vierovyznaním koledovanie nemalo takú silnú tradíciu.

0_kolednici_r3615_res.jpg

Spev malých koledníkov . FOTO: Z ACHRCHÍVU FRANTIŠKA ŽOVINCA

Najmä od 16. storočia a neskôr sa evanjelická cirkev priamo bránila cirkevnej kolede zákazom „bludárskeho túlania s krížikom po uliciach a domoch.“

Do histórie kolied určite patria aj pastorálne koledy. Tie nesú znaky pastierskej romantiky charakteristickej pre európsku barokovú kultúru.

Pastorálne koledy

Z pastierskych piesní ľudového pôvodu nachádzame v pastorálnych koledách viaceré píšťalkové, ale aj iné ovčiarske melódie: Valasi valasi, Študajdom, študajdom, Pasľi pastize voly, Pastieri, stavajte a ďaľšie.

Zaujímavosťou bolo, že do spevov v kostoloch počas polnočnej omše sa dostávali aj svetské prejavy. Bolo to tak aj v trečnianskom regióne

„Počas utierne na Gloriu začali všetci prítomní na prsty pískať na znak toho, že sa narodil malý pastierik Ježiško.

V Selci pri Trenčíne až do začiatku 20. storočia bol taký zvyk, že keď kňaz pri polno-čnej omši pristupoval k oltáru, všetci prítomní začali kukať ako kukučky,“ spomínal v prameňoch Pavol Stopko z Trenčína.

Texty niektorých kolied neobsahovali len tematiku narodenia Ježiška, zvestovania radostnej správy pastierom, ich prípravy na cestu do Betlehema či chystania darov a podobne, ale vyskytoval sa tu aj motív žiadania odmeny, pretože koledovať chodili väčšinou odrastenjší chlapci, neskôr deti a najmä chudobnejšie vrstvy obyvateľov, Rómovia, osamelí starí ľudia, pastieri.

Vinše sa v mestách v našom regióne spievali a recitovali aj pri roznášaní vianočných oblátok.

„Katolíckym rodinám v Novom Meste nad Váhom piekol oblátky organista. Pri tejto práci mu pomáhali i deti. V určený deň, keď už napiekli dostatočné množstvo oblátok, sa zišli chlapci u pána organistu,“ povedala etnologička Mária Mizeráková. Každý z chlapcov mal pripravený biely obrúsok a tanier. Do nich organista zabalil oblátky a rozposlal chlapcov po novomestských rodinách,“ dodala Mizeráková.


  1. Obľúbené detské ihrisko v Šuranoch prešlo obnovou 98
  2. Ak dostane šancu, pôjde na 200 percent 74
  3. FOTOGALÉRIA: Múzeum sprístupnilo archeologickú výstavu 73
  4. Kmeťovo prekvapujúco bodovalo vonku 59
  5. Šurany a Veľký Meder rabovali 57
  6. Kam za futbalom. Ponuka zápasov na víkend 49
  7. V Šuranoch opravili most pre peších 39
  8. Žilinská rezerva doma nováčika vôbec nešetrila 25
  9. FOTOGALÉRIA: Nové Zámky boli dejiskom kynologickej výstavy 21
  10. FKM si jasný zápas zdramatizoval 20

Najčítanejšie správy

Nové Zámky

Obľúbené detské ihrisko v Šuranoch prešlo obnovou

Veľkú radosť z nej budú mať hlavne tí najmenší.

Ak dostane šancu, pôjde na 200 percent

Sebastian Slávik chce zostať v Nových Zámkoch.

FOTOGALÉRIA: Múzeum sprístupnilo archeologickú výstavu

Novozámocké múzeum sprístupnilo verejnosti putovnú archeologickú výstavu s názvom Avari a Slovania na sever od Dunaja. Návštevníci na nej môžu vidieť 500 artefaktov dokumentujúcich spolužitie dvoch etník na území Slovenska.

Šurany a Veľký Meder rabovali

Kolo tesných výsledkov

Blízke regióny

Nitrana vyhlásili v Amerike za majstra sveta v tancovaní

Finálové vystúpenie zaujalo porotcov aj preto, že Norbert Grofčík v ňom za pár desiatok sekúnd predviedol niekoľko tanečných štýlov.

Nezvestného Dominika našli pri nákupnom centre

Jedenásťročný chlapec, po ktorom dnes intenzívne pátrala polícia, sa našiel a je v poriadku.

Pomôžte: 11-ročný Dominik je nezvestný

Trnavskí policajti v týchto chvíľach pátrajú po nezvestnom 11-ročnom chlapcovi z Bieleho Kostola

Dráma v Chynoranoch. Policajtom sa podarilo zachrániť samovraha

27-ročný Marián stál na streche a tvrdil, že chce skočiť.

Parkovací dom pre bicykle musia ukotviť na pilóty

Trnave sa podarilo získať eurofondy na plnoautomatický parkovací dom pre bicykle. Stáť by mal v priestore medzi železničnou a autobusovou stanicou, jeho predpokladaná cena je takmer 439-tisíc eur bez DPH.

Všetky správy

Obec, kde sa nestrácajú eurofondy, stavia wellness centrum

Starosta Raslavíc Marek Rakoš dokázal za dva roky vybudovať 80 pracovných miest pre sociálne slabé skupiny.

Útočník pobodal vo fínskom Turku niekoľko ľudí, dvaja neprežili

Pri útoku utrpelo zranenia najmenej šesť ľudí.

Michal Gučík o návšteve Danka: Možno mám len dobrý kávostroj

O vypovedaní koaličnej zmluvy som sa dozvedel z médií, hovorí pre SME podnikateľ Michal Gučík, ktorého označujú za radcu Andreja Danka.

SNS skúšajú posunúť slovenské "zvyklosti", doplatia na svoju nenažranosť

Peniaze na vedu sa na Slovensku rozdeľujú hlboko pod úrovňou civilizovaného sveta.

Kam vyraziť