HURBANOVO. Občianska iniciatíva Za mesto Hurbanovo a okolie bez vrtúľ varuje pred negatívnym dopadom na všetkých, čo budú bývať len pár kilometrov a menej od veterných turbín.
Chcú verejnú diskusiu
Veterným elektrárňam vyčítajú vytváranie počuteľného hluku aj ultrazvuku, negatívny vplyv na včely, vtáctvo aj voľne žijúcu zver, znižovanie hodnoty krajiny, ceny nehnuteľností a negatívny vplyv na turizmus.
Žiadajú verejnú diskusiu o plánovanej výstavbe veternej elektrárne - aby mestské zastupiteľstvo rozhodlo až na základe ľudového hlasovania.
Vrtule schválili nadvakrát
Bratislavská spoločnosť v novembri 2012 predložila mestu na posúdenie zámer postaviť a sprevádzkovať sústavu veterných elektrární. Mali by stáť na okraji Hurbanova smerom na Svätý Peter. Spoločnosť sa zaviazala vybaviť všetky potrebné povolenia, vlastníkom dotknutých pozemkov za každé stanovište veternej elektrárne vyplatiť jednorázovú sumu 33-tisíc eur. Z deviatich prítomných poslancov hlasovali štyria za, štyria proti a jeden sa hlasovania zdržal. Návrh teda neprešiel.
V apríli 2013 sa zámer výstavby veterných elektrární dostal na program zastupiteľstva opäť. Ako uvádza zápisnica z rokovania poslancov, k doterajším podmienkam pribudla odmena 8-tisíc eur na 1 megawatt inštalovaného výkonu elektrární, a to za každý začatý rok prevádzky elektrárne. Tentoraz bolo prítomných jedenásť poslancov, šiesti z nich hlasovali za a návrh tak schválili.
Foto: Ján Krošlák
Zatiaľ sa nič nedeje
Keďže zastupiteľstvo súhlasilo, primátorka Hurbanova dňa 15. mája podpísala s bratislavskou spoločnosťou zmluvu o vzájomnej spolupráci pri výstavbe sústavy veterných elektrární.
Na ostatnom rokovaní zastupiteľstva sa poslanci zaoberali aj názormi niektorých občanov na zamýšľané budovanie veterných elektrární. Podľa informácie z rokovania proces ďalšej prípravy budovania veterných elektrární zatiaľ stagnuje, pretože na úrovni Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy nie sú vyriešené technické otázky napojenia dvoch dokončených veterných parkov na rozvodnú sieť.
„Aktuálne sa nič podobné u nás stavať nebude,“ potvrdila primátorka Hurbanova Margita Zemková.
Na veterné parky čakajú aj obce
„Informácie o projekte pochádzajú ešte z predchádzajúceho volebného obdobia samosprávy,“ povedal starosta Veľkého Kýru Miroslav Dojčán. „Rokovalo o tom obecné zastupiteľstvo, boli si pozrieť nejaké funkčné veterné parky a vyslovili niekoľko výhrad. Na verejnosť sa to, myslím, vôbec nedostalo, ani sa nič konkrétne nerealizovalo.“
Vo Svodíne sa prípravy na realizáciu veterného parku začali okolo roku 2005. Smerom na obec Diva by tu malo stáť dvanásť veterných turbín. „Z našej strany je všetko ukončené. Zhromaždili sme stanoviská obyvateľov aj samosprávy, s investormi podpísali zmluvu o spolupráci,“ vyjadril sa starosta Svodína Attila Szász. Dodal, že firma má vysporiadané pozemky s majiteľmi aj poľnohospodárskym družstvom. „Čakáme len na to, kým vláda tieto zámery odsúhlasí.“
Slovensko je na chvoste
Portál euractiv.sk vo februári uverejnil štúdiu Európskeho združenia veternej energie (EWEA).
Podľa nej rozvoj veternej energie v strednej Európe napreduje bez Slovenska. Podľa plánov novších členov Európskej únie v strednej a východnej Európe by veterné elektrárne mali do roku 2020 dodávať elektrickú energiu pre deväť miliónov domácností.
V novej štúdii s názvom Východné vetry sa uvádza, že inštalovaná kapacita na Slovensku je anekdotická a sme na chvoste rozvoja. Zatiaľ čo ostatné krajiny v strednej a východnej Európe sa pustili do výstavby veterných fariem, inštalovaná kapacita u nás klesla z 5,1 MW v roku 2007 na 3,1 MW v roku 2008 a odvtedy je stabilná.
SME.SK
