REGIÓN. To sú prvé výsledky rokovaní so 129 zriaďovateľmi základných škôl, ktorých si ministerstvo školstva pozvalo ohľadom uskutočnenia racionalizačných opatrení súvisiacich s ich ďalším fungovaním, uvádza sa v agentúrnej správe.
Z celkového počtu pozvaných zriaďovateľov išlo väčšinou o zriaďovateľov málotriednych škôl. Ich prevádzka je v porovnaní s plnoorganizovanou školou finančne náročnejšia.
Kým normatív na žiaka bežnej školy sa pohybuje okolo 1200 eur, v prípade „málotriedky“ je to v priemere 1800 eur, v niektorých školách až 2200 eur (vrátane finančných prostriedkov získaných v rámci dohodovacieho konania).
Na „čiernej listine“ sa pôvodne objavili aj niektoré školy z nášho regiónu. Starostov obcí - zástupcov zriaďovateľa škôl sme sa spýtali na ich názory.
Starostovia si školy nedajú
Prvý stupeň základnej školy (ZŠ) v Jatove navštevuje 27 žiakov. ZŠ je spoločným subjektom s materskou školou. Starosta obce Jozef Dubovský tvrdí, že školy sa nevzdajú.
„Už dlhšie spolufinacujeme hlavne školský klub a jedáleň, ktorá patrí k škôlke. Naša filozofi sa nemení: kým môžeme, budeme škole finančne pomáhať,“ povedal starosta.
„Neviem si predstaviť obec bez školy. Ministerstvu dom už poslal stanovisko, že tento školský rok vykryjeme náklady z obecných peňazí. Na to nájdeme. Škola má novú riaditeľku, budúci rok sa uvidí podľa výsledkov zápisu do školy,“ povedal starosta Rastislavíc Peter Bekéni.
„Podľa Čaplovičových čísiel nás však budú pravdepodobne určovať na odstrel. Zlučovanie však u nás neprichádza do úvahy. Máme len dva ročníky a keby sme mali len jeden, došlo by k likvidácii školy,“ dodal.
Škola v Pozbe.
V Pozbe asi najmenšia škola v okolí. Má osem žiakov prvého stupňa ZŠ, vzdelávajú ich v maďarskom jazyku. „Mali sme len troch, teraz ich je viac. Školu dotujeme už dlhšie. Pokiaľ neklesne počet žiakov na minimum, chceme ju udržať naďalej,“ povedala starostka obce Zlatica Valentová.
Ďalšie racionalizačné opatrenia tu neprichádzajú do úvahy – škola má iba jednu pedagogickú pracovníčku.
Najbližšie školy s maďarským vyučovacím jazykom sú v 25 kilometrov vzdialených Leviciach a ešte vzdialenejších Nových Zámkoch. Keď v školskom roku 2012/13 rušili v Pozbe druhý stupeň ZŠ, novozámocké mestské zastupiteľstvo upravovalo spádový obvod Základnej školy Gergelya Czuczora, aby sem mohli chodiť žiaci z Pozby.
Radšej doplatia z vlastného rozpočtu
Základná škola v Dedinke má 53 žiakov ma oboch stupňoch. „Časť nákladov na prevádzku zaplatíme z normatívu na žiakov. Dostali sme aj štyritisíc eur, ktoré sme žiadali v rámci dohadovacieho konania. Ak budú nejaké peniaze chýbať, zastupiteľstvo schválilo dofinancovanie nákladov z obecných peňazí. V tomto zmysle pripravujeme rozpočet budúceho roka,“ reagovala starostka obce Dedinka Viera Belanová.
Budúci rok má nastúpiť šestnásť prvákov. Ak by školu zrušili, bol by ju problém obnoviť ju. „Ministerstvu sme posielali stanovisko, že škola v Dedinke zostáva. Zvládneme to,“ uzavrela V. Belanová.
Deti patria ku každej spoločenskej udalosti v obciach.
„Aj po prvýkrát prišla pozvánka do Bratislavy na rokovanie ako blesk z jasného neba. Vôbec sme s tým nerátali. Bola by som veľmi nerada keby sa to dotklo našej školy. Má vynikajúce výsledky a dlhú históriu. Budúci rok sa ukáže,“ odhaduje starostka obce Kolta Ida Krnčanová.
NOVÉ NORMATÍVY
Novela školského zákona stanovuje nové minimálne počty žiakov.
Po novom bude môcť málotriedna škola fungovať iba v prípade, ak bude mať minimálne 12 žiakov v triede, a to z maximálne dvoch ročníkov. Zmena by mala začať platiť 1. septembra 2015, avizuje tlačový odbor.
Úsporu, ktorú ministerstvo získa prijatím spomínaných opatrení, chce využiť na zvýšenie platov pre učiteľov. Zároveň týmto krokom sleduje zámer vytvorenia finančnej životaschopnej a manažérsky efektívnej siete škôl, ako aj zvýšenej kvality vzdelávania.
TASR
