ŠURANY. Časť najväčšieho pokladu kuruckých poltúr na Slovensku, ktorý bol nájdený v Šuranoch, bude vystavený v stálej expozícii Mestského múzea Šurany. Súčasťou výstavy budú aj najnovšie archeologické nálezy z miesta zaniknutého Šurianskeho hradu.
Trvalo tri roky, kým boli mince odborne očistené a spracované. Výsledkom je aj kniha a katalóg mincí, skonštatoval riaditeľ múzea Miroslav Eliáš. Prezentácia knihy, ktorej autormi sú Martin Furman z Pamiatkového úradu SR, Marek Budaj zo Slovenského národného múzea Historického múzea a Ján Hunka z Archeologického ústavu SAV, sa uskutoční 29. novembra v šurianskej synagóge.
Prečo ho zakopali?
Monografia ponúka čitateľovi údaje o okolnostiach nálezu, jeho prevzatí, konzervácii a vyhodnotení. Podrobná ikonografická analýza umožňuje spoznať základné charakteristiky poltúr z košickej a kremnickej mincovne. Obsahuje aj metrologické a metalografické analýzy vybraných mincí. Detailné skúmanie jednotlivých mincí ponúka generálny katalóg všetkých poltúr, ktorý je súčasťou knihy na priloženom CD.
Vpravo, v bielom tričku, nálezca mincí s miestnym učiteľom, historikom. Foto: nitra.sme.sk
Kniha obsahuje aj kapitoly o príčinách výroby takýchto mincí, o ich vplyve na vtedajšie obchodné pomery a na celkový vývoj uhorského hospodárstva. Objasňuje, akým spôsobom dokázali viaceré uhorské, aj slovenské mincovne vyriešiť problém razby státisícových emisií poltúr, prečo nastal pokles ich kúpnej sily a prečo ich ľudia naďalej ukrývali. Zaujímavou je aj časť o príčinách ukrytia samotného nálezu, kto bol jeho vlastníkom a v dôsledku akých udalostí došlo k uschovaniu mincí.
Poltury mali zmeniť ekonomiku
Šuriansky poklad pozostávajúci z 1756 kusov medených poltúr Františka II. Rákociho patrí k najväčším zachovaným súborom poltúr zo Slovenska. Objavil ho obyvateľ mestskej časti Šurian Kostolný Sek pri prestavbe svojho rodinného domu. Platidlá ako jediné v histórii uhorského mincovníctva neobsahujú údaj o svojom vydavateľovi.
Mince mali v dobe svojej razby úplne zmeniť uhorské hospodárstvo, lebo mali do obeživa zaviesť kreditné, štátom či vydavateľom ručené peniaze. Veľmi dôležitú a osobitú úlohu zohráva šuriansky poklad z pamiatkarského hľadiska, pretože poukazuje na to, že odovzdať nález štátu má zmysel. Je to vôbec prvý nález, ktorého hodnota vyčíslená znalcom bola nálezcovi vyplatená v plnej výške, skonštatoval Eliáš.
Už druhý poklad
V roku 1981 pri kopaní hrobu na cintoríne objavil hrobár quartingy, štvrťdenáre pochádzajúce približne z roku 1450 z obdobia Žigmunda Luxemburského.
„Pri kopaní pod latrínou stavebný robotník Peter Pavlík lopatou narazil na neznámy krčah. Rozbil ho na márne kúsky a z krčaha sa vysypalo veľa skorodovaných neznámych mincí. Sypali sa dokonca aj z navŕšenej lopaty," informoval Jozef Tamaškovič, penzionovaný učiteľ zo Šurian. Keďže sa venuje regionálnej histórii, majiteľka domu ho o náleze informovala ako prvého.
„V piatok 5. júna privolaný archeológ a numizmatik skonštatovali, že ide o hromadný nález mincí - poklad polturákov - z obdobia povstania Františka II. Rákocziho, teda o povstalecké peniaze," povedal Miroslav Eliáš, správca Mestského múzea Šurany. Nálezca kontaktoval pracovníkov Ponitrianskeho múzea.
Zaujímavosťou je, že posledný takýto objav na území Nitrianskeho kraja bol zaznamenaný v roku 1981 a zhodou okolností tiež v Kostolnom Seku. Vtedy pri kopaní hrobu na cintoríne objavil hrobár quartingy, štvrťdenáre pochádzajúce približne z roku 1450 z obdobia Žigmunda Luxemburského. Súčasný nález polturákov dlhé roky ležal pod suchým WC za rodinným domom v centre obce.
nitra.sme.sk
