Streda, 13. december, 2017 | Meniny má Lucia
Pridajte si svoje mesto

Keď nad fabrikou zakrúžilo lietadlo, prišiel riaditeľ

Poslední žijúci z generácie novozámockých „baťovcov“ si pamätajú technológiu výroby i organizáciu práce, ktorá prežila aj firmu svojho zakladateľa.

Vpravo J. Pásztor, vľavo J. Krpelan.(Zdroj: Miroslav Antoni)

NOVÉ ZÁMKY. Potomkovia Jána Antonína Baťu, ktorý vybudoval a vlastnil koncern Baťa na Slovensku, žiadajú od ministerstva financií miliardovú náhradu za znárodnený majetok. Koncern Baťa mal na Slovensku výrobné podniky napríklad v Nových Zámkoch, Liptovskom Mikuláši či Partizánskom a Bratislave. Pamätajú si ich aj niektorí Novozámčania.

Dvaja baťovci

Ján Krpelan má osemdesiatpäť rokov. Spod Poľany prišiel na juh krátko po vojne. Mal nastúpiť k Baťovi, ale brat mu našiel miesto inde. V päťdesiatom druhom už fabrika nevyrábala obuv, našiel v nej však mnoho ľudí, ktorí vyrástli u Baťu. Za jedným nás zaviedol.

Júliusa Pásztora sme našli v záhrade. Ešte v deväťdesiatich dvoch rokoch sa stará o vinič, dorába mušt aj vínko. Otelo a bulharská odroda vraj odolali aj chorobám.

Z dielne do kancelárie

„V tridsiatom ôsmom som ako sedemnásťročný nastúpil do Kožovej. Len tam ma zobrali. Robil som pri stroji, čo vysekával krásne vrchy na topánky. Ohromná práca.

Naša linka bola nastavená na 800 párov za osem hodín. Pás ťahal klietky s topánkami - hore päť ľavých, dole pravé. Mladí to zvládli. Topánku na stroj a tŕŕŕŕ - už to išlo,“ hovorí.

„Od dva roky prišiel inštruktor. Hovorí mi: Ďula, veď ty máš štyri meštianky. A potom som až do štyridsiateho druhého robil výplaty. Vtedy sa vyplácalo každý týždeň a dokázali sme to tak rýchlo spracovať. Raz prišli až z ministerstva určovať priemerné mzdy. Do konca zmeny som zostavil tabuľky a brali ich preč.“

0_bata_cikta_r8311_res.jpg

Nové Zámky v minulosti.

Z Baťu sa stala Cikta

J. Pásztor si pamätá, ako nápis Baťa na budove nahradila Cikta. Časť jeho spolupracovníkov potom odišla do maďarského Martfü, kde vybudoval nový závod. „Vraj sa podobal továrni v Zlíne. Odišli tam hlavne slobodní, a aj všetci futbalisti:“

Tvrdí, že zamestnanci mali dosť roboty aj výplaty. Pracovný týždeň trval päť dní, v sobotu dorábali len tí, čo nestihli týždenný plán. Všade musel byť poriadok, ešte aj v kanceláriách. V zásuvke smela byť len tužka a zoznam, žiadne haldy papierov.

Vrátili sa do fabriky

„Po dvaapolročnej vojenčine som sa do fabriky vrátil, ale všetky úradnícke miesta boli obsadené. Najprv som pokračoval v sekaní, bol som najlepším pracovníkom a potom aj majstrom v sekáčskej dielni. Manipulovacia ju volali,“ dodáva J. Pásztor.

Ján Krpelan nastúpil už do strojárskej výroby. Spomína, že po Baťovi zostali pracovné návyky, organizácia práce aj ľudia. Vedúcich si vychovával vo vlastnej škole v Otrokoviciach. Do Nových Zámkov sa vrátili aj chlapi z Podkarpatskej Rusi, ktorí tiež vedeli po maďarsky.

Tradície od Baťu

Úradníkom v kanceláriách nechali presklené priečky. Ďalším zvykom, ktorý prevzali od Baťu, boli návštevy riaditeľa. Vraj keď nad fabrikou zakrúžil aerotaxík, šofér vyštartoval na letisko a ľudia v továrni začali upratovať.

„Manželkin bratranec býval Baťovým pilotom. Obletel s ním celý svet, cez vojnu do nasledoval až do Kanady. Vznikla o tom aj knižka,“ hovorí J. Krpelan, ktorý v Nových Zámkoch už zažil kapitolu strojárskej výroby a Elektrosvitu.

Obaja si zaspomínali, koľkí z ich generácie sa dožili dneška. Napočítali už len pár mien.

0_bata1_r616_res.jpg

Pôvodná fabrika na výrobu koží a zvrškov.

ČO HOVORÍ HISTÓRIA

Veľký pokrok dosiahla továreň na kožu za Tomáša Baťu, ktorý ho odkúpil v roku 1931. Kvalita výrobkov bola na medzinárodnej úrovni. V roku 1935 na svetovej výstave v San Franciscu získali novozámocké kože zlatú medailu. V roku 1936 zriadil obuvnícke dielne, v ktorých sa denne vyrobilo dvetisíc párov obuvi. Závod postupne zamestnával až 800 robotníkov. Denná produkcia kože bola v roku 1937 dvetisíc metrov štvorcových.

Kolektív : Elektrosvit - 75 rokov závodu a 25 rokov strojárskej výroby, 1975

Vojnové obmedzenie výroby sa týkalo najmä Baťovej továrne na obuv. Jej názov zmenili na Cikta. V roku 1943 zariadenie závodu presťahovali do Martfü na brehoch rieky Tisy, Odviezli tam cennejšie stroje a zariadenia, celé obuvnícke dielne i s osadenstvom a tak vyrástol v Martfü najväčší závod na obuv Tiszacipőgyár.

Ladislav Kočiš: Nové Zámky v minulosti a súčasnosti, 1967


  1. Po troch rokoch je hotovo. Obnova planetária stála 150 000 eur 1 067
  2. Gólový zápis proti Austrálii 139
  3. Z námestia vylúčili dopravu, inštalovali zábrany 110
  4. Komárňanskí kriminalisti zadržali podozrivých z lúpeže 86
  5. Pokračovala Šurianska halová liga 69
  6. Obloha tento týždeň prinesie padajúce hviezdy aj asteroid Phaeton 43
  7. Novozámčania zlikvidovali vysoké manko 36
  8. Vrcholné podujatie so šurianskou črtou. 35
  9. Najmenšie adeptky hádzanej prišiel oceňovať Mikuláš 33
  10. Mikulášska nálada na Obchodnej akadémii 18

Najčítanejšie správy

Nové Zámky

Po troch rokoch je hotovo. Obnova planetária stála 150 000 eur

Projekčnú plochu na mieru zhotovila francúzska firma. Cez verejné obstarávanie dodala aj ďalšie zariadenia, aby boli systémy kompatibilné.

Gólový zápis proti Austrálii

Monika Pintérová reprezentovala na MS

Z námestia vylúčili dopravu, inštalovali zábrany

Mesto na žiadosť polície do 2. januára vylúčilo z Hlavného námestia dopravu a inštalovalo betónové zábrany, ktoré slúžia na zvýšenie bezpečnosti ľudí.

Komárňanskí kriminalisti zadržali podozrivých z lúpeže

Chlapcov stíhajú na slobode - 14-ročnému Emanuelovi z Veľkého Medera, rovnako starému Bernátovi z Komárna a 17-ročnému Martinovi z Kolárova hrozí trest odňatia slobody na 3 až 8 rokov.

Pokračovala Šurianska halová liga

Predstavujeme družstvo Červená Armáda

Blízke regióny

Poslanci sa boja, že mesto bude za žalobu na City Arenu platiť

Primátor Trnavy Peter Bročka reagoval na list, ktorý zaslali poslancom predstavitelia spoločnosti City Arena. Podľa jeho vyjadrení mestu žiadne finančné následky za žalobu a podania na Európsku komisiu nehrozia, maximálne úhrada trov konania v prípade prehry na súde.

Pravoslávna cirkev chce v Nitre svoj chrám. Veriacich pribúda, idú za prácou

Kaplnka na cintoríne už kapacitne nestačí. Pravoslávnym ju požičala katolícka cirkev.

Neďaleko Trnavy zomrel muž pri kontrole stožiarov vysokého napätia

K nešťastiu došlo medzi Trnavou a Bučanmi. Podľa predbežných informácií, mladého muža, zamestnanca nemenovanej firmy, pritlačila kotviaca noha vozidla s vysokozdvižnou plošinou.

Mesto sa chce adaptovať na klimatické zmeny, bude žiadať príspevok z EÚ

Mesto Nitra plánuje dať vypracovať stratégiu adaptačných opatrení na zmenu klímy. Na tento účel chce požiadať o nenávratný finančný príspevok z eurofondov.

Radnica si berie späť zimný štadión aj kúpalisko v Kamennom mlyne

Mestské zastupiteľstvo v Trnave rozhodlo o vypovedaní nájomnej zmluvy s podnikateľom Petrom Pejkovičom, ktorý mal zimný štadión aj kúpalisko v prenájme viac ako dvadsať rokov.

Všetky správy

Dvojica hercov znesvätila kostoly v Prešove, zaoberá sa tým polícia aj cirkev

Cirkevných predstaviteľov i veriacich pobúril sex v prešovských kostoloch.

Laššáková: Maďarič hovoril čiastočne aj z môjho srdca

Poslankyňa za Smer Jana Laššáková nevidí problém v tom, že by ako ústavná sudkyňa mala politickú minulosť.

Zbrane zo Slovenska znovu zabíjali v zahraničí

Hoci sa medzinárodná operácia začala už v marci, slovenského predajcu zbraní doteraz nikto nekontaktoval.

Danko s Bugárom tvrdia, že Kiska nemôže vymenovať naraz oboch ústavných sudcov

Mamojka a Laššáková pôvodne kandidovali na jedno miesto, nie na dve, Žitňanská má iný názor.