ŠURANY. Žofia Bosniaková sa narodila v šľachtickej rodine vojenského kapitána Tomáša Bosniaka na Šurianskom hrade 2. júna 1609. V Šuranoch sa roku 1626 vydala za baróna Michala Šeréniho.
S manželom sa odsťahovala na zámok Nový Světlov v Bojkoviciach na Morave, o krátky čas ovdovela a vrátila sa do Šurian. Jej druhým manželom sa roku 1629 stal barón František Vešeléni, s ktorým bývala na Strečnianskom panstve.
Spolu mali dvoch synov a pekný manželský vzťah, pokiaľ sa k Žofii nedostali správy o tom, že Fraňo Vešeléni sa zaľúbil do panej Muránskeho hradu, Márii Sečianskej. Žofiin zdravotný stav sa prudko zhoršoval. Niekedy trávila osamotene dlhé hodiny prechádzkami v lone malebnej prírody, inokedy sa sa vybrala s plným košom potravín do Tepličky nad Váhom, kde ich rozdala miestnym ľuďom.
Žofia žila nábožným životom, pomáhala ľuďom pri prekonávaní ťažkých situácií, sama však nenachádzala pokoj v duši. Založila nemocnicu a útulok pre chudobných. Zomrela 28. apríla 1644 na hrade Strečno. Dňa 6. augusta toho istého roku sa Fraňo oženil s Máriou Sečianskou.V lete roku 1678 v časoch Tökölyho povstania objavili cisárski vojaci v kaplnke v Tepličke nad Váhom neporušené telo Žofie Bosniakovej.
V roku 1728 boli telesné ostatky Žofie Bosniakovej vystavené v Tepličke nad Váhom pre verejnosť. Boli tu až do 1. apríla 2009, kedy jej rakvu podpálil psychicky chorý muž. Zachovanie takmer nepoškodeného tela po toľkých rokoch je dodnes zahalené rúškom tajomstva.
K životu Žofie Bosniakovej sa viaže mnoho legiend. Obyvateľom Šurian jej osobnosť pripomína i socha akademického sochára Jaroslava Gubrica na námestí pred cirkevnou základnou školou s menom známej šurianskej rodáčky.
