KOMÁRNO. Už dávno predtým, ako sa v roku 1938 v Nemecku objavil Lexikón Židov v hudbe (Lexikon der Juden in der Musik), bol osud mnohých „neárijských“ hudobných umelcov spečatený.
Nikto z tohto zoznamu židovských mien nedostal zamestnanie, jeho diela neboli nikde uvádzané ani hrané. Na ich talent sa malo nadobro zabudnúť.
Hraný film s názvom Denník Agáty Schindlerovej, ktorý v týchto dňoch nakrúcajú vo viacerých slovenských i českých mestách, túto teóriu vyvracia a zvečňuje najmenej päť židovských hudobných talentov.
Objaviteľkou je Slovenka
Počas dvadsaťročného pátrania po podobných príbehoch slovenská muzikologička Agáta Schindlerová, v súčasnosti žijúca v Drážďanoch, objavila stovky dramatických, fascinujúcich a nacizmom zamietnutých príbehov. Československý film s názvom Denník Agáty Schindlerovej predstavuje päť z nich.
Karol Elbert, Alica Flachová - Pastorová, Edith Krausová, Jozef Weiss a Arthur Chitz – päť mien, päť osudov, päť prenasledovaných židovských hudobníkov. Nacizmus a jeho zákony udelili do nemilosti aj týchto piatich židovských hudobníkov a interpretov. Najmä klavír a hudba im uľahčili utrpenie v koncentračných táboroch a aspoň na chvíľu stlmili neznesiteľné vnútorné hlasy oznamujúce blížiacu sa smrť.
„Ide o troch klaviristov, jedného riaditeľa opery a baletku. Postavu Arthura Chitza hrá Jan Gallovič ako riaditeľ Drážďanskej opery, okrem iného je aj objaviteľom zabudnutého rukopisu Beethovenovej partitúry. Gertrúdu Chitzovú hrá Dana Košická ako dirigentova manželka. Honza Čtvrtník hrá postavu Karola Erlberta. Dnes natáčame scény s Valériou Staškovou, ktorá hrá baletku Alicu Flachovú, primabalerínu národného divadla. Hanuš Bor hrá postavu Jozefa Weissa, virtuózneho klaviristu, žiaka Franza Liszta a obľúbeného klaviristu Gustáva Máhlera,“ opisuje režisér filmu Zdeněk Jiráský.
V pevnosti nakrútili koncentračné tábory
Film nakrúcali do 20. septembra v komárňanskej Starej pevnosti. Ako režisér povedal, „je k dispozícii najmä rozlohou. Snažíme sa tu natočiť tri až štyri koncentračné tábory. Pevnosť je pestrá a rozmanitá, čo sa týka doby i architektúry. Pohybujeme sa v rôznych kútoch pevnosti, niekde nakrúcame Terezín, inde Osvienčim, niekde scény z Mauthausenu.“
Okrem Komárna sa dejiskom filmu stanú aj Trenčianske Teplice, Bratislava, Praha i Topoľčianky. Pôvodné Drážďany zo série miest vypadli.
Špecialitou Denníka Agáty Schindlerovej je hudba. Režisér vo filme nedal priestor klasickému rozprávaniu, herci hrajú bez dialógov. Ide o hrané sekvencie zo životov aktérov, ktoré sú „vyrozprávané“ pomocou hudby a doplnené vnútornými hlasmi hlavných protagonistov. „Hlavným dôvodom je film, ktorý je o hudobníkoch, o muzikantoch.
Pôvodný návrh dokumentárneho filmu s hranými sekvenciami sa mi nepáčil. Urobil som z neho hraný film bez vopred ani finálne napísaných dialógov,“ doplnil režisér Jiráský.
Nadčasová tematika
Hraný film je už teraz poctou ľuďom, ktorí museli nedobrovoľne skončiť svoju umeleckú kariérou a prostý hudobný nástroj im pomohol prežiť koncentračné tábory alebo aspoň zmierniť utrpenie v nich.
Režisér filmu Zdeněk Jiráský získal za svoj film Poupata v roku 2011 štyroch Českých levov, v tom istom roku sa stal Objavom roka v oblasti kinematografie. Film poputuje do kinodistribúcie a bude reprezentovať Slovensko na medzinárodných festivaloch.
Projekt podporil Audiovizuálny fond, produkčnou spoločnosťou je Furia film, koprodukčným partnerom Česká televízia a RTVS. Premiéru filmu o temnom období židovských hudobných umelcov, ktorým nacizmus definitívne zmenil svet, si diváci môžu pozrieť v máji 2014.
