ladých prisťahovalcov.
NOVÉ ZÁMKY. Na zozname „ohrozených“ škôl sa ocitlo aj päť obcí z nášho regiónu. Základné školy v Kolte, Lipovej, Rastislaviciach, Dedinke a Pozbe majú malý počet žiakov a neistú budúcnosť. Málotriedna škola znamená, že ju navštevuje malý počet žiakov a v jednej triede sa spolu učí i niekoľko ročníkov. Pri takýchto typoch škôl musí štát a obec rovnako ako pri veľkých školách zafinancovať platy pre učiteľov, kuchárky, upratovačku a i. a aj údržbu a vykurovanie budovy školy. „Málotriedky“ dostávajú mesačne od štátu nielen peniaze podľa počtu žiakov, ale i kompenzačný príspevok na každého žiaka. Veľké finančné prostriedky v pomere k malému počtu detí nie sú podľa ministerstva dobrou investíciou. Starostovia piatich zmienených obcí boli v tejto súvislosti pozvaní na ministerstvo školstva, kde sa dozvedeli viac o nových plánoch ministra Dušana Čaploviča s málotriednymi školami.
Úsporné opatrenia alebo škola z obecného rozpočtu
„Toľko, koľko sme mali dostať sme dostali. Keď sme boli na ministerstve, nehovorilo sa o konkrétnych prípadoch a ani o koľko menej by sme mali dostať. My sa snažíme, minulý rok sme rekonštruovali časti budovy školy. Z peňazí, ktoré máme, robíme, čo sa dá. V rámci možností,“ hovorí starostka obce Kolta, Ida Krnčanová. Obavy zo straty základnej školy, ktorú navštevuje stoštyri žiakov, starostka neprejavila. Štrnásť nových prváčikov môže v Kolte nastúpiť bezstarostne do školy. Zatiaľ. V obci Pozba je situácia diametrálne odlišná. V obci sa nachádza málotriedna školy s vyučovacím jazykom maďarským „Sme špecifický prípad. My sme pomerne vzdialená obec a ak by nám zrušili školu, žiaci by museli dochádzať do škôl do Levíc alebo do Nových Zámkov. Obe mestá sú od nás vzdialené až približne tridsať kilometrov. Na ministerstve nám predložili návrh racionalizačných opatrení. U nás sa však prakticky nemení nič, aj doteraz sme mali len jedného učiteľa,“ komentuje situáciu v obci a návrhy ministerstva starostka, Zlatica Valentová, a dodáva, „Chceme udržať tú našu „málotriedku“ a urobíme pre to všetko.“ Ministerstvo školstva predložilo podľa všetkého dotknutým obciam dve alternatívy financovania chodu škôl. Môžu pristúpiť na racionalizačné opatrenia, ktoré okrem iného zahŕňajú minimálny počet učiteľov a spájanie ročníkov. Druhou možnosťou je financovanie škôl z obecnej kasy. Petra Bekéniho, starostu obce Rastislavice, sme v stredu telefonicky zastihli práve pri potvrdzovaní rozhodnutia o obecnej „málotriedke“. „Práve píšem e-mail na ministerstvo. Nesúhlasíme s úspornými opatreniami a skúsime prevádzku školy zafinancovať z obecných peňazí. V prípade uplatnenia úsporných opatrení by sa v našej škole zlúčili ročníky jeden až štyri do jednej triedy. S týmto u nás nesúhlasí nikto. Zatiaľ sme dostali od štátu peniaze, budúci rok už podľa všetkého toľko nedostaneme.“ V niektorých obciach už rozhodnutie padlo, v iných sa bude ešte len rokovať. Starostka obce Dedinka, Viera Belanová: „Škola v Dedinke zostáva. Racionalizačné opatrenia nám predložili a jedno sme hneď splnili, zlúčením ročníkov na prvom stupni do dvoch tried. O školskom roku 2014/2015 budeme rokovať s poslancami obce.“ Podobne je na tom i obec Lipová. „V septembri budeme mať zasadnutie, kde sa stretnú predstavitelia obce i školy a budeme hľadať riešenie danej situácie. Chceme zvýšiť počet žiakov. Budeme hovoriť aj o tom, či bude obec prípadne schopná a ochotná financovať chod školy,“ hovorí starostka obce Lipová, Tatiana Ölvecká. Všetci starostovia sa však pomyselne zhodli na jednom – nemáme konkrétne údaje a dúfame, že k škrtom naozaj nedôjde.
Autor: IVU VARÉNYI
