slova likvidačné nálety.
SVÄTÝ PETER. Počas augustových dní sme mali, ako po minulé roky, možnosť vidieť na oblohe nevídané divadlo. Mračná škorcov, ktoré sadali na vinohrady poniektorým až zatajovali dych, iným spôsobovali vrásky na čele. Majiteľom viníc, ktorí sa ešte len chystali oberať a napĺňať sudy, asi nebolo pri pohľade na škriekajúce kŕdle všetko jedno.
Neďobnú dvakrát do tej istej bobule
Zber hrozna v hurbanovskom regióne prišiel tento rok skôr ako po iné roky. Suché leto urýchlilo dozrievanie hrozna, a tak vinohradníci začali so zberom skorých odrôd.
Bobuľky hrozna sú sladké. Nedostatok vlahy zapríčinil, že sú menšie a obsahujú menej šťavy. To však rozhodne neprekáža húfom škorcov, ktoré sa do vinohradov tradične sťahujú zo slnečnicových polí.
Vinohradníci postavili do vinohradov handrové strašiaky, no škorce si na ne rýchlo zvykajú. Po výstrele poľovníka škorce nakrátko vzlietnu, preletia nad vinohradom a posadia sa opäť na hostinu pod kĺč.
„Škorce majú rozdelené úlohy. Niektoré zhadzujú bobuľky hrozna na zem, kde majú ostatné hostinu. Potom si vymenia úlohy a pokračujú,“ hovorí vinohradník Viliam Zsidek. Na viniči zostane iba strapec bez bobúľ. Tisíce škorcov nad vinohradmi vedia narobiť obrovské škody, a tak celoročná práca často vyjde nazmar a vinárom spôsobujú poriadne vrásky na tvári.
Škody vznikajú najmä naďobávaním bobúľ. Vraví sa, že škorec nikdy neďobne dvakrát do tej istej bobule. Poškodzujú ich aj obíjaním krídlami a neustálym prelietaním po strapcoch a halúzkach. Najväčšie škody spôsobia nie priamou konzumáciou hrozna, ale jeho poškodením a následným zhnitím.
Ako ich odplašiť
Vinohradníci sa nájazdom škorcov bránia rôznymi spôsobmi. Mechanické prostriedky, napr. siete z plastov, ktorými sa obaľujú kry, zakrývajú časti porastov. Vtákov odplaší aj pás siete, potiahnutej vodorovne v oblasti strapcov. Poplašné zariadenia akusticky plašia vtákov výbuchmi v určitých časových intervaloch. Nevýhodou je najmä to, že si vtáky na monotónne výbuchy zvykajú a ohrozenie pokračuje. Ďalšou možnosťou sú reproduktory centrálne ovládané z miesta, odkiaľ je prehľad na všetky časti vinohradu. Službukonajúci pracovník púšťa zvuk len tam, kde sa blíži kŕdeľ vtákov (údajne najúčinnejšie ich plašia správy z rozhlasu). Vhodné môžu byť aj ďalšie zariadenia na odháňanie vtákov. Osvedčili sa nastrihané plastové vrecia zavesené na vyššom stožiari. Dôležité je však, aby poplašný stožiar bol vo vinohrade len počas náletov škorcov. Potom ich treba odstrániť, aby si vtáky nezvykli.
Žiaľ, niektoré nie sú v súlade s ochranou voľne žijúcej zveri. Po vzore rakúskych vinohradníkov začali dávať na stĺpiky karbidové náložky, ktoré vybuchovali v určitých intervaloch. Boli tiež tendencie najímať si poľovníkov, ktorí sa prechádzali po viniciach a plašili škorce výstrelmi z brokovníc. Tento postup sa neukázal ako efektívny. Škorce sú u nás celoročne chránené a pri svojej povestnej prefíkanosti rýchlo pochopili, že čo ako hlučné rany im neubližujú, a tak v podstate len na pár sekúnd vzlietali, aby sa znovu usadili na kroch viniča. Navyše, výbuchy plašili a vytláčali zver, ktorá vo viniciach žije a pritom prakticky žiadne škody nespôsobuje.
Málo efektívne sa ukázalo byť aj používanie plynových diel, ultrazvukových plašičov, či zvukových zariadení napodobňujúcich hlasy pernatých dravcov. A problémová, dnes už nepoužívaná metóda spočívala v rozvesovaní odstrelených vrán, či dravcov na stĺpiky vinohradov. Škorce to dokázalo vyrušiť z hodovania maximálne na jeden až dva dni.
Najefektívnejšou ochranou sa ukazuje byť naťahovanie jemných sietí ponad jednotlivé riadky vinohradu. Tento spôsob používajú najmä vinohradníci v produktívnych oblastiach južnej Moravy. Je to však veľmi náročná a drahá metóda, ktorá pri nízkych nákupných cenách hrozna v našich podmienkach nemá veľkú šancu na uplatnenie.
Jastraby alebo ľudia
Najnovšiu lacnejšiu a pritom efektívnejšiu biologickú ochranu viníc ponúkajú chovatelia sokolov či jastrabov. Pravidelné návštevy vo vinohradoch a prelety týchto dravcov ponad vinice s dozrievajúcim hroznom sú vysoko účinné.
Nebezpečný a pritom vycvičený letiaci predátor vyvoláva v kŕdľoch škorcov pocit strachu, ktorý je oveľa silnejší než ich prirodzený pud pažravosti. Dva – tri sokoly dokážu spoľahlivo ochrániť až 50 hektárov viníc.
„Na väčších plochách vinohradov sa oplatí mať strážnikov, ktorí sledujú celú plochu vinohradu. Ak sa blíži kŕdeľ vtákov, napríklad na bicykli sa urýchlene dostavia na ohrozené miesto a puškami, alebo pleskotom biča kŕdeľ odstrašia. Táto metóda je náročná, ale veľmi spoľahlivá” – povedal Viliam Zsidek.
Smutné je, že z každej strany chotára mali škorce dostatok možností, ako sa naplniť hroznovými bobuľami bez toho, aby ich pri tom niekto vyrušil. Človek si uvedomí, koľko vinohradov je spustnutých, neobrobených, ponechaných napospas prírode a na jeseň škorcom. Škoda, že symbol tejto oblasti pomaly upadá a na mieste viníc vyrastajú každým rokom nové stavby.
Keď sa pozrieme na trávou zarastené rady, ktorých sa už niekoľko rokov človek nedotkol a ak dotkol, tak iba preto, aby do nich vysypal nejaké smeti, dobre nám tak. Nevieme si uchovať vlastnú výnimočnosť. Vinohrady nám pustnú a následne miznú pred očami. Koľko ich nakoniec ostane?
Niekto raz povedal: „Kto si neváži svoju minulosť, nezaslúži si prítomnosť a nemá právo na budúcnosť.“ Ako je to s nami? Vážime si kultúru, v ktorej sme vyrástli, alebo pre nás nemá žiadnu cenu?
Autor: FRANTIŠEK MIRIÁK
