is honos! (Sláva víťazom – česť porazeným), spojeným s prezentáciou dvoch kníh Miroslava Eliáša: Šuriansky hrad v archeológii a Zabudnutí hrdinovia protitureckých bojov.
ŠURANY. Správca mestského múzea a nový riaditeľ mestského kultúrneho strediska Miroslav Eliáš na slávnosti privítal zástupcov mesta a osobitne vzácnu návštevu – veľvyslankyňu Tureckej republiky v SR Lebibe Gülhan Ulutekin.
Hudba, meče a knihy
„Ďakujem za pozvanie. Som veľmi poctená, že som mohla navštíviť vaše nádherné mesto,“ prihovorila sa turecká veľvyslankyňa v slovenčine, za ktorú zožala srdečný potlesk.
„Veľa som čítala o Šuranoch. Je zvláštne aj pre nás Turkov, že máme spoločnú históriu starú 350 rokov. Toto podujatie je poctou všetkým našim predchodcom, ktorí o toto miesto bojovali - či už ho bránili alebo dobýjali. Sme pripravení spolupracovať so všetkými, ktorí chcú pestovať spoločné slovensko-turecké vzťahy,“ dodala.
V sprievodnom programe vystúpil súbor dobovej hudby Musicantica z Mojmíroviec a Nitry. Ukážky tancov, zbraní a bojových výstupov predviedli členovia bratislavského Tovarišstva starých bojových umení a remesiel Tostabur pod vedením slobodného šermiarskeho majstra Petra Kozu. Divákom vysvetlil a predviedol výhody tureckých šablí, jatagánov, lukov a janičiarskych pušiek v jazdnom a pešom boji proti obrancom šurianskeho hradu. P. Koza sa zhostil aj úlohy „krstného otca“ knihy Zabudnutí hrdinovia protitureckých bojov.
Veľvyslankyňa Tureckej republiky v SR Lebibe Gülhan Ulutekin (tretia zľava). Foto: (MA)
O dobyvateľoch aj obrancoch
„Téma bola zvolená aj spracovaná so srdcom. Je poctou našim predkom, ktorí napriek menšej organizovanosti a výplate vedeli odolávať, lebo bránili svoju vlasť,“ podotkol. „Sme rozdielni. Jeden nosí čiapku, iný burku. Ale ak sa k sebe navzájom vieme slušne správať, nemôže to prekážať.“
Miroslav Eliáš potom predstavil dva nové tituly z jeho pera. Knihu o šurianskom hrade vydal už v roku 2006. Publikácia Šuriansky hrad v archeológii je prvou slovensko-anglickou knihou o Šuranoch. „Hrad dnes už neexistuje, zľahla sa po ňom zem, preto je ťažké sa niečoho chytiť. Zostalo jediné torzo múru.“
Podľa jeho výkladu hrad vystriedal množstvo majiteľov. Trikrát bol predmetom dedičstva alebo darovania ako veno.
Posledné veľké opevňovacie a architektonické práce sa realizovali za života šurianskeho kapitána Tomáša Bosniaka. Tridsať rokov potom sa Šurany po piatich dňoch bojov dostali pod panstvo Osmanskej ríše. Veľkovezír Ahmed Köprülü obsadil Šurany a následne sa vydal k Nových Zámkom. Zmienky o Šuranoch sa dostali aj do niekoľkozväzkovej Knihy ciest od slávneho tureckého cestovateľ Eveliu Čelebiho, ktorý s vojenskými výpravami prešiel celú osmanskú ríšu od Ázie k Afrike.
Súbor dobovej hudby Musicantica. Foto: (MA)
Knihu venoval pamiatke kultúrneho činovníka
„Čo nevyslovíte v čase, to už nikto nikdy za vás nevypovie. Preto venujem túto knihu pamiatke dlhoročného šurianskeho kultúrneho činovníka Ota Rehora, ktorý nás pred niekoľkými mesiacmi opustil,“ povedal M. Eliáš na záver prezentácie.
Kniha Zabudnutí hrdinovia protitureckých bojov je venovaná bojovníkom, ktorí sa osmanskému vpádu postavili až na Balkáne už roky pred najznámejšou bitkou pri Moháči. Obsahom sú konkrétne osobnosti, ich príbehy a informácie z ich náhrobných pamiatok v slovenských kostoloch.
Raritou je napríklad fotografia brnenia, v ktorom zahynul Ladislav Eszterházy v bitke pri Veľkých Vozokanoch, kde Turkov prvýkrát po sto rokoch porazili.
M. Eliášovi sa podarilo objaviť pieseň zo šestnásteho storočia o bitke pri Salke, v ktorej nad Osmanmi zvíťazil šuriansky kapitán František Nyári. Po prvýkrát po storočiach ju pred verejnosťou zaspieval súbor Musicantica v šurianskej synagóge.
Záver slávnosti patril historickým súbojom členov Tostabur a autogramiáde autora oboch nových kníh Miroslava Eliáša.
Tovarišstvo starých bojových umení a remesiel Tostabur. Foto: (MA)
