DOLNÝ OHAJ. Jednou z najväčších investícií posledného obdobia bola oprava a zateplenie striech kultúrneho domu. Spolu s výmenou plechu, asfaltovej lepenky, zvodov a odkvapov obec z vlastného rozpočtu zaplatila približne 16-tisíc eur. Ďalších 5 500 eur stála výmena okien v hlavnej sále, treba ešte vymeniť bočné okná.
„Začali sme s rekonštrukciou parku okolo kultúrneho domu. Zachováme pôvodné stromy, vyrúbať treba iba jeden. Máme spracovaný projekt na výsadbu zelene, začneme dopĺňať aspoň základné parkové chodníky a lavičky. V budúcnosti tu plánujeme aj malý amfiteáter K novému detskému ihrisku – korábu – pribudnú hojdačky a kolotoč,“ hovorí starosta obce Dolný Ohaj Ivan Solár.
V suteréne kultúrneho domu je posilňovňa. Návštevníci by chceli vedľa budovy spevnenú plochu, na ktorej by trénovali prevaľovanie maxipneumatiky. „Je to otvorený priestor. Ak by sa niekto nepovolaný pokúšal manipulovať s pneumatikou, mohol by si ublížiť. Bezpečnejšie by bolo mať takú plochu v oplotenom areáli futbalového štadióna,“ uvažuje starosta.
Europrojekty zatiaľ sklamaním
Obec investovala do spoločného projektu kanalizácie Ohaja a susedného Hulu. Pre takúto veľkú akciu sa Ohajčania zatiaľ ani nepúšťali do projektu revitalizácie námestia a chodníkov v centre obce. Financie z eurofondov však zatiaľ vyčlenili pre aglomerácie nad 10-tisíc obyvateľov.
Obec potrebuje zlikvidovať budovu starej školy, ktorá obsahuje množstvo azbestu a je veľkou environmentálnou záťažou. Podľa predbežných kalkulácií len likvidácia samotného azbestu by stála okolo 30-tisíc eur. „Potešil som sa, keď na jar vyšla výzva na podávanie žiadostí o dotácie na odstraňovanie environmentálnych záťaží. Po konzultáciách však vyšlo najavo, že obcí sa netýka. Škoda. Namiesto nepoužívanej školy by tu mohli stáť byty. Prípadne by sme základovú betónovú platňu použili na kultúrne vyžitie alebo na nej vyznačili dopravné ihrisko,“ skonštatoval I. Solár.
Jedna z nových zastávok. Foto: (MA)
V spolupráci s SPÚ eurofondy zaplatili obciam účasť na seminári Aktivizácia mládeže v rozvoji vidieka, ktorého sa zúčastnil aj starosta Ohaja „Je to aj môj zámer. Chceme mladých ľudí udržať v obci a poskytnúť im na to podmienky. Ale to nejde bez záujmu o fungovanie samosprávy. Potom nevedia, prečo sa napríklad u susedov opravujú chodníky a u nás nie. Skúsime s nimi nadviazať nejakú online diskusiu,“ uzatvára starosta.
Slabá centrálna podpora
Už druhý rok obec žiada financie na vybudovanie zberného dvora triedeného odpadu. „Mal by kapacitu pre viac okolitých obcí, sústreďovali by sme tu aj nebezpečný odpad a bioodpad. Štát nás tlačí separovať a zhodnocovať bioodpad – ale ľudia ho nemajú kam voziť. Vlani nám oznámili, že bolo alokovaných málo prostriedkov a aj tento rok je v Envirofonde veľmi málo peňazí. Zatiaľ chceme aspoň oplotiť plochu v areáli poľnohospodárskeho družstva, získať do prenájmu nejaké kontajnery a ďalej sa uchádzať o peniaze na technológiu,“ hovorí I. Solár.
Záber z osláv výročia obce.
Obec začala budovať kamerový systém, aby vytlačili vandalizmus z okolia obecného úradu a kultúrneho domu. V poslednom období sa v obci stalo niekoľko krádeží, do novostavieb na okraji sa viackrát vlámali. Obec žiadala dotáciu na kamery, ktoré by na vstupoch do obce snímali aj evidenčné čísla áut. Vlani projekt neprešiel, tento rok ho podajú znova.
„Mrzí ma, že vláda šetrí na nesprávnych miestach. Ešte aj tých pár eur, ktoré mohli obce získať z výherných automatov, ministerstvo financií stoplo,“ hodnotí starosta.
Vlastnými silami aj namiesto štátu?
V Ohaji vybudovali nové autobusové zastávky a väčšiu časť chodníka vedľa škrobárne. S pomocou mladého lesníka upravujú obecné parky. Keďže od úradu práce na takéto miesto nedostali peniaze, zamestnala ho obec.
„Ako keby sme my mali suplovať štát. Rozšírili sme územný plán o ďalšiu cestu. K doterajším osemnástim stavebným pozemkom na okraji obce pribudnú nové. Treba k nim však vymeniť alebo do zeme uložiť elektrické vedenie a energetici očakávajú, že to urobíme za vlastné – aby oni potom inkasovali za odbery. Podobne sa zachovali aj plynári – vraj sú to naši obyvatelia. Ale obec predsa podľa zákona nesmie investovať do cudzieho majetku,“ oponuje starosta. Od štátu dostali Ohajčania dotáciu na opravy miestnych komunikácií 1 900 eur, celkové náklady na opravy však presiahli 5 000 eur.
Chcú stavať škôlku s jedálňou
Materská škola je súčasťou objektu tunajšieho domova seniorov. V domove varia nielen pre svojich klientov, ale aj pre materskú a základnú školu. V ZŠ majú školský klub s tridsiatimi deťmi, od septembra tu má pôsobiť súkromná základná umelecká škola. Počet stravníkov stúpa, kuchyňa domova seniorov kapacitne nestačí.
Počas osláv vystúpili aj najmenší.
„Chceme postaviť jedáleň s materskou školou v areáli základnej školy. Potom budeme hľadať spôsob, ako prilákať deti z okolia k nám. Na druhej strane, terajšia škôlka by sa stala súčasťou domova seniorov. Dali by sa tu zriadiť jednotky izby, ktoré zatiaľ nemáme,“ predpokladá starosta.
Obce si musia pomáhať
Dolný Ohaj je členom Mikroregiónu Termál združujúcom jedenásť obcí sústredených okolo rekreačného centra v Podhájskej. Jedným zo zámerov posledného obdobia bolo vybudovanie a označenie cyklotrás v regióne.
„Bude sa propagovať hlavne stratégia miestnych akčných skupín. Ale ak bude podmienkou počet ekvivalentov nie jedenásť, ale až dvadsať tisíc, budeme potrebovať združiť ešte vyšší počet obcí. Už teraz máme problém sa všetci starostovia stretnúť,“ konštatuje I. Solár.
Príprava celej stratégie MAS a projektov bude potom pravdepodobne potrebovať externého manažéra alebo spoluprácu s regionálnymi rozvojovými agentúrami.
