Článok pokračuje pod video reklamou
PATINCE. „Náš vojenský útvar CO 5872 Bučovice vykonával precvičovanie záloh pre celú vtedajšiu ČSSR.
Z veľkej časti to boli vodiči, ženisti, chemici, spojári, hasiči a zdravotníci. Útvar mal asi 700 vojakov.
Do Štúrova už nedošli
Pred 48 rokmi som bol náčelníkom štábu vojenského útvaru CO Bučovice a neskôr veliteľom útvaru.
Štrnásteho júna 1965 neskoro popoludní nás so všetkými vojakmi a technikou vyslali na pomoc mestu Štúrovo, kde presakovali ochrannej hrádze rieky Dunaja. Tento stav vtedy spôsobili dlhodobé dažde a náhle topenie snehu v rakúskych Alpách.
Ešte v ten deň sme prespali v sesterskom útvare CO v Malackách. Ráno 15. 6. sme pokračovali do Štúrova. Už okolo 11. hodiny nás zastavili a vyslaní do Patinciach, kde sa ráno o 8.30 h pretrhla ochranná hrádza rieky. Takže na poludnie sme už boli na mieste.
Povodňová komisia ani samotní občania nemohli pochopiť, kde sme sa tam tak skoro vzali.
Evakuovať sa nechcel nikto. Obyvatelia argumentovali, že zažili už veľa povodní a nikdy sa sťahovať nemuseli. Márne bolo naše presviedčanie. Až večer voda nebezpečne stúpla a zrazu všetci chceli auto. Potom to začalo.
Jeden dom na jednu vétriesku
S obrovským úsilím, nepretržite 72 hodín sme odvážali celé rodiny aj s majetkom do najbližšej vyvýšenej osady. Jeden dom sa zmestil na jednu nákladnú vétriesku. Prvé boli Patince a Iža, potom evakuácia pokračovala, ako postupovala voda.
Takéto nasadenie bolo možné preto, že medzi záložákmi bol celý rad skúsených vodičov, ktorí sa po štyroch hodinách pri volante striedali.
Po pretrhnutí hrádze pri Číčove 17. júna 1965 sme boli nasadení na budovanie ochranných hrádzí pri najväčšej obci južného Slovenska - Kolárove. Tu sme sa presvedčili, že ak nie je hrádza vytvorená z vriec s pieskom, nemá trvanie. Napriek tomu sme budovaním ochrannej hrádze aspoň získali čas, aby sa celá obec mohla vysťahovať. Následne sme ešte tri mesiace pomáhali odstraňovať následky vodného živlu.
Tieto záplavy na Dunaji nie sú porovnateľné s tým, čoho sme svedkami tento rok u nás v Čechách. Dunaji vtedy zalial tisícky hektárov a desiatky obcí. U nás sa tohtoročné povodne dotkli takmer 700 obcí (viac ako desatina našej republiky) a tým ohrozili tisícky životov. Utrpenie tých, ktorých sa povodne dotknú, je však rovnaké.
Holé ruky, horúce srdce a lopaty
Cvičenie záloh trvalo 28 dní. Trikrát sme sa museli presunúť do Bučovic, prepustiť zálohy do civilu a s novými rýchlo späť do postihnutej oblasti. Počas presunov ani evakuácie nedošlo k jedinej havárii a ani vážnemu úrazu.
Iba pri poslednej nočnej jazde v Patinciach skončila Tatra 111 vo výmoli. Vodič auta vojak Horák vzal dve deti s ich mamičkou a dostal ich na hrádzu. Tatru sme ráno našli úplne pod vodou, trčala len strecha kabíny.
Keď sledujem súčasné udalosti, vidím, k akým obrovským zmenám došlo v zabezpečení protipovodňových opatrení.
My sme mali len holé ruky, horúce srdce, lopatu a chuť do práce. Dnešné hasičské a záchranárske zbory majú perfektné technické vybavenie, dopravné prostriedky a vysoko výkonné čerpadlá.
Spadli stovky domov
Pre predstavu uvádzam, že napríklad v Patinciach spadlo 99 domov, v Moči 91 domov, v Iži 125 domov, v Kolárove 876 a viac ako tisíc domov bolo poškodených.
Pri budovaní protipovodňových hrádzí sme naplnili pieskom 12 380 vriec, vyčerpali sme a chlórovali 1 150 studní, sanovali hektáre pozemkov a podobne. Náš pluk bol vyznamenaný štátnym vyznamenaním Za vynikajúcu prácu a zástava pluku dekorovaná čestnú stuhou.
Zdvihla sa aj organizovaná vlna solidarity všetkých občanov a obcí vtedajšieho. Českolovenska. Celá republika sa podieľala na obnove zaplaveného územia. Jednotlivé okresy vzali na starosť jednu obec. Hodonín, Senica a Praha východ si vzali na starosť Patince so zásadou jeden podnik - jeden dom. Na tejto pomoci sa podieľala aj Šroubárna Ždánice.
Nové obce nespoznával
Pri našej dvojdňovej návšteve sme boli vrelo prijatí v meste Kolárovo a v obci Patince. Preezreli sme si obce okolo Patiniec. Nespoznával som ich. Všetky obce vyrástli do krásy, zvlášť Patince so svojím termálnym rekreačným zariadením” povedal Josef Medřický.
Za účasti primátora mesta Kolárovo Árpáda Horvátha a prednostky mestského úradu Ivety Némethovej položili kyticu kvetov k pamätníku povodne 1965. V Patinciach si spolu so starostkou obce Oľgou Szabóovou a Ferdinandom Szabóm uctili pamiatku obetí povodne kyticou kvetov.
Pred 48 rokmi Josef Medřický (na snímke uprostred).
