PODHÁJSKA. Zvolila si cestu, ktorá prekvapila mnohých jej príbuzných a známych. Z jej dielne pochádza už niekoľko pozoruhodných diel z dreva a originálnych šperkov.
Nikola.
Očarili ju sochy
Pod pojmom sochár si väčšinou predstavíme mocného bradatého chlapa s obrovskými silnými rukami, ako vysekáva z kameňa alebo dreva. Podobnú chlapskú činnosť si však vybralo útle dievča, ktoré, ako samo priznáva, očarilo sochárstvo a rezbárstvo. Neváhala (takmer) a dala sa na štúdium sochárstva.
Študuje na Strednej škole úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v Bratislave na odbore kameňosochárstva. Pôvodne si však vybrala iné zameranie „Pri návšteve školy ma však očarili vystavené diela študentov z odboru kameňosochárstva. A bolo rozhodnuté,“ spomína si Nikola Liptáková. „Moje okolie šokovalo, že som si vybrala práve odbor, kde je potrebná chlapská sila. Ale zvykli si. Pod vedením profesora Romana Hrčku, akademických sochárov Jozefa Hrvoľa Juraja Hrbáčka spoznávame tajomstvá sochárskeho remesla. Nielenže nás učia, pomáhajú nám aj lepšie sa orientovať vo svete umenia.“
Mladá sochárka sa vo svojom odbore celkom udomácnila. Nemá trému, nelieta však v oblakoch a svoje úspechy oceňuje triezvo. „Nuž, povedala by som, že nikdy nesmiem byť so svojimi výsledkami spokojná, aby som sa neustále mohla zlepšovať,“ hovorí N. Liptáková..
Na sochárskom sympóziu. Foto: (IEP)
Má to v krvi
Koníčka si zvolila v šestnástich rokoch vďaka sochárskym sympóziám, ktoré sa každoročne konali na termálnom kúpalisku v Podhájskej.
„Vždy som obdivovala prácu majstrov, ktorí dokázali zo surového dreva vytvoriť úžasné diela. Dodnes ich obdivovujú obyvatelia i návštevníci. Môj strýko, akademický sochár Ondrej Lipták sa už niekoľkokrát zúčastnil sympózia. Aj ja som túžila niečo také robiť,“ priznala sa N. Liptáková.
Jej koníček je veľmi náročný na čas a vyžaduje si veľa fyzických síl. „Práve ten čas je môj najväčší nepriateľ,“ priznáva N. Liptáková.
„Ale ako sa hovorí, keď sa chce, vždy sa čas nájde. Samozrejme, bez podpory rodiny a priateľov by to bolo omnoho ťažšie.“
Veľmi rada maľuje. „To by som priradila skôr k prípravám na štúdium,“ vysvetľuje N. Liptáková. „S obľubou píšem poviedky a básne. Bohužiaľ, zostáva mi čas iba neskoro v noci.“
Slimák. Foto: (IEP)
Inšpirácia v životných tvaroch
„Na prvom sochárskom sympóziu v Podhájskej, ktorého som sa zúčastnila, som vytvorila dreveného slimáka, ktorý zrazu vyliezol príliš vysoko a teraz premýšľa ako zísť dole. Neskôr som vytvorila drevenú sochu odpočívajúceho muža, ktorý zaspal pod zlatými stránkami.
Alebo bolo aj niečo abstraktné, ako napríklad spojenie vodného sveta so súšou.“
Pracuje aj na úžitkových predmetoch. V škole zhotovila šperky zo zlatého ónyxu a starých neplatných mincí, alebo stojan na perá z kameňa v Podhájskej.
Vytvorila aj návrhy na vybudovanie netradičnej fontány.
„Inšpiráciu čerpám zo života ľudí a z prírodných tvarov. Čas nad dielom venujem hlavne spracovaniu materiálu a prekonaniu zložitosti samotného predmetu,“ prezradila N. Liptáková
Jej sochy sú v areáli Termálneho kúpaliska v Podhájskej. Okrem toho sa v rámci štúdia zúčastnila na výstave Dva z ôsmich = textil + kameň, kde vystavovala šperky.
Na druhom ročníku Svetového dňa umenia študenti vysekávali vlastné busty z kameňa. Momentálne pracuje na malej soche z dreva. Námet je zatiaľ malým tajomstvom.
Každá socha má vlastný príbeh
Má absolútne jasno v otázke ako ďalej. „Chce sa zdokonaľovať a nájsť si viac času na tvorivú prácu.
Mladá sochárka prezradila, že v každej soche je ukryté svojrázne tajomstvo – všetky žijú svoj vlastný život. „V každom diele, ktoré vytvorím, je skrytý príbeh, ktorý ho obohacuje a dáva mu život.
Hoci veľakrát ten príbeh poznám len ja, je prítomný v každom výtvore,“ tvrdí mladá výtvarníčka Nikola Liptáková.
